NITRA. Futbal v Nitre sa v posledných rokoch až nehodne zacyklil v únavnom kolotoči, ktorému sa smialo celému Slovensku.
Bol to toxický vír – nástup nových šéfov, smelé sľuby, no „skutek-utek“ a pád do stále väčších dlhov. Z tretieho miesta prvej ligy (október 2020) zletel do suterénu štvrtej ligy (jar 2023) a minulú sezónu kvôli konkurzu dokonca úplne vynechal.
FC Nitra už mnohí videli v hrobe. V lete ho však Západoslovenský futbalový zväz po zrušení konkurzu vrátil do štvrtej ligy. Hoci 115-ročná značka zimuje posledná, zdvíha sa na nohy.
Káder pumpuje posilami pobozkané prvou a druhou najvyššou súťažou. Pod taktovkou nového majoritného akcionára Pavla Ondriša postupne platí staré dlhy. Pokročilo rokuje aj o fúzii s podzoborskými klubmi a Sereďou, ktorá do Pribinovho mesta môže v lete priniesť až druhú ligu.
Klub sa konečne dostal k oficiálnej facebookovej stránke a oživuje mŕtvy marketing. Pomocnú ruku so zanedbanými PR aktivitami a komunikáciou s verejnosťou dobrovoľne podala partia fanúšikov okolo TOMÁŠA KAHANA, ktorý na futbal v Nitre chodí od roku 1996.
„Každý pravý fanúšik vie, kto všetko môže za úpadok FC Nitra. Za minulosťou však robíme hrubú čiaru, z balastu okolo klubu sú už ľudia unavení. Ideme klubu nezištne pomôcť s marketingom, kto sa chce pridať, je vítaný,“ apeluje Tomáš Kahan, s ktorým sa už dekády nesie prezývka „Kahi“.
MY Nitrianske noviny dlhoročnej známej tvári zo štadióna položili štrnásť otázok.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo Kahan tvrdí, že futbal má v Nitre väčší potenciál než hokej,
- či sa nebojí, že novú éru FC zbúrajú dlhy,
- prečo si myslí, že AC a FK nie sú konkurenciou pre FC,
- ako vníma chystanú fúziu so Sereďou,
- čím sa Ondriš javí ako žiadny funkcionár pred ním,
- ktorými zahraničnými klubmi sa inšpiruje marketing FC Nitra,
Čo patrí medzi vaše prvé spomienky späté s FC Nitra?
Veľmi dobre si spomínam na uzimený zápas s Lokomotívou Košice z jari 1996. Vstupné bolo zdarma, prehrali sme 1:2. Z nejakého dôvodu práve vtedy začalo moje nadšenie pre FC Nitra.
Neskôr som sa – ako mnohí iní fanúšikovia – veľakrát sám seba pýtal, či mi to stojí za to (úsmev). Roky som sa zapájal do organizovaného fandenia a venoval sa tiež výrobe a distribúcii suvenírov.

Aké najväčšie zážitky za 29 rokov nosíte v hlave?
Najviac som si užil sezónu 2000/01, keď sme v poslednom kole v Dubnici nad Váhom hrali o postup do prvej ligy. Vtedy sme hrali najkrajší futbal, aký si za 29 rokov pamätám (Nitra v 34 zápasoch strelila až 77 gólov, suverénne najviac v súťaži, pozn. red.). Mário Breška, Ivan a Peter Hodúrovci či Ondrej Ondrovič si parádne rozumeli.
Tá sezóna mohla byť zlomová. V Nitre rástlo čosi výnimočné, postupom sme sa mohli priblížiť úrovni Trnavy a Slovanu. Ibaže v Dubnici sme prehrali, ušli sponzori a nastal prepad.
Naspäť do prvej ligy sme sa dostali až skvelou sezónou 2004/05. V prvom kole sme skvelým výkonom vyhrali 5:2 v Žiline, Robo Rák dal hetrik, stál som v sektore.
Ešte emotívnejším zápasom však bola otočka s Dunajskou Stredou z 0:1 na 3:1 na starom štadióne pred 5 580 divákmi (august 2017, Nitra bola po šiestich kolách prvá v prvej lige, pozn. red.).
Plastika kedysi pôvabným futbalom patrila medzi top tímy Československa, čím vrodila fanúšikom Nitry vysoké očakávania. Nie je neustále porovnávanie so „zlatými“ 80-tymi rokmi trochu aj na škodu?
Ťažko povedať. Úprimne si povedzme, že Nitra okrem druhého miesta vo federálnej lige z roku 1962 a tretieho z roku 1989 nemá veľké úspechy. Nemôžeme sa pochváliť zážitkami z pohárovej Európy ako Trnava či Slovan. Verím, že také nás ešte len čakajú.
Nechcem vyznieť trúfalo, no podľa mňa nehovorím len za seba, ak tvrdím, že klub bol iba málokedy úplne celý obsadený plne kompetentnými ľuďmi.
Poviem príklad – mali sme dobrých trénerov mládeže, správneho kouča áčka, šikovného manažéra, ale ktosi nad ním už nebol človekom na svojom mieste. Alebo nám viackrát chýbal kvalitný marketingový personál a komunikácia s fanúšikmi krívala. Práve to chceme zmeniť.

Prečo nastal hanebný úpadok FC Nitra a kto je jeho vinníkom?
Faktorov i vinníkov je viac. Každý pravý fanúšik „Nitričky“ viac-menej vie, kedy sa začali lámať ľady a kto všetko za to reálne môže. My nie sme tí, ktorí by mali vynášať súdy. Chceme spraviť hrubú čiaru za minulosťou a neťahať tieto okovy donekonečna. Je čas sa pozerať dopredu a konečne reálne makať.
Musíte začať „poľudštením“ klubu smerom k ľuďom. Paradoxne, odkedy sa vynovil štadión (2018), sa s malými prestávkami až dodnes organizovane nefandilo, čo pramenilo aj z neexistujúcej synergie s vedením FC. Málokde inde boli fanúšikovia oklamaní viac než v Nitre...
Ľudia nedostávali produkt, aký chceli. A áno – k tomu boli aj klamaní. Preto v posledných štyroch-piatich rokoch nastala absolútna apatia. Netajím, že určitý odpor ku klubu som napriek dlhoročnej vášni pocítil aj ja. Na rovinu, štvrtoligové zápasy proti dedinám nie sú pre fanúšika Nitry zaujímavé. A keď je k tomu aj klamaný, nechuti sa nemožno čudovať.
Teší ma však, že nad klubom som definitívne nezlomil palicu. Posledné dianie ma primälo znovu mu uveriť.
Celý rozhovor
nájdete aj v pondelkových (20. 1.) MY Nitrianskych novinách.
Netajíte sa, že spolu s ďalšími fanúšikmi pomáhate novému vedeniu FC Nitra s marketingovou a PR stratégiou. Práve v komunikácii s partnermi a verejnosťou mal klub dlhé roky mimoriadne rezervy. Ako to chcete zmeniť?