Veterná energia je kľúčom k tomu, aby sa Európa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom, tvrdí Európska komisia. Na rozdiel od iných krajín EÚ však máme na Slovensku len dve veterné elektrárne s inštalovanou kapacitou 3 MW a vyše dvadsať rokov sme nepostavili žiadnu novú. Dôvodom sú komplikované legislatívne procesy, ale aj obavy obyvateľov, ktorí stále veria rôznym zastaralým a prekrúteným mýtom o veternej energii. Viete, ktoré to sú a ako je to s nimi naozaj?
MÝTUS Č. 1: Veterné elektrárne produkujú silný infrazvuk, ktorý je hlučný a spôsobuje zdravotné problémy
Infrazvuk je zvuková vlna s frekvenciou nižšou, než akú dokáže ľudské ucho vnímať (menej ako 20 Hz). Človek teda infrazvuk nepočuje, ale v niektorých prípadoch ho môže cítiť ako vibrácie alebo tlak. Aj veterná elektráreň, podobne ako samotný vietor, búrka, niektoré živočíchy či veľké dopravné prostriedky, produkuje infrazvuk. Výskumy však potvrdzujú, že jeho úroveň je príliš nízka na to, aby mal negatívne zdravotné účinky.
- Štúdia z roku 2017 („Wind Turbine Syndrome: A Communicated Disease“) zistila, že väčšina zdravotných problémov spojených s turbínami súvisí s tzv. nocebo efektom – teda s presvedčením, že turbíny spôsobujú problémy, čo vedie k subjektívnemu vnímaniu príznakov.
- Štúdia Woolcockovho inštitútu z roku 2023 preukázala, že infrazvuk z turbín nepoškodzuje ľudské zdravie, neovplyvňuje spánok, srdce ani psychiku.
„Na Slovensku je odstupová norma veterných elektrární od obydlí 1 km, čo je viac ako vo väčšine krajín EÚ. Vo vzdialenosti 400–500 m dosahuje hluk približne 40 dB, čo zodpovedá tichej rezidenčnej štvrti či kancelárii,“ vysvetľuje Tomáš Kupka, expert na veternú energetiku zo spoločnosti SPP.
MÝTUS Č.2: Veterné turbíny sa často kazia, horia, odpadávajú a inak nás ohrozujú
Technológie napredujú v každom smere a veterný priemysel nie je výnimkou. Moderné veterné turbíny sú navrhnuté tak, aby odolali extrémnym podmienkam a vydržali desiatky rokov. Ich konštrukcia podlieha prísnym testom simulujúcim náročné poveternostné situácie. Pri silnom vetre sa automaticky zastavia, aby sa zabránilo poškodeniu. Odpadnutie častí turbín je veľmi zriedkavé a zväčša sa týka starších modelov.
Závažné poruchy sú rovnako ojedinelé a väčšina problémov súvisí s bežnou údržbou, ako je výmena ložísk či elektroniky. Požiare postihujú menej ako 0,03 % turbín ročne a vďaka moderným protipožiarnym systémom či monitorovacej technike sú veterné elektrárne v tomto smere bezpečnejšie ako uhoľné či plynové elektrárne.
„V našich projektoch počítame výhradne s najmodernejšími technológiami od popredných európskych výrobcov,“ hovorí Lenka Jamborová, špecialistka projektov obnoviteľnej energie z SPP, ktorý má aktuálne v procese schvaľovania 5 projektov veterných parkov v oblasti
Drahoviec, Skalice a Galanty. Spomenuté veterné parky budú schopné ročne vyrobiť 792 GWh a zásobiť energiou viac ako 315-tisíc slovenských domácností.
MÝTUS Č.3: Z veterných turbín odlietava ľad, ktorý môže zraniť ľudí alebo zvieratá
V našich zemepisných šírkach je bežné, že na lopatkách turbín vzniká v zimných mesiacoch vrstva ľadu. Na obavu však nie je dôvod, pretože veterné elektrárne sú dnes vybavené najmodernejším systémom detekcie námrazy, ktorý ľad na lopatkách monitoruje v reálnom čase. Ak sa námraza objaví, turbína sa automaticky vypne, aby sa zabránilo poškodeniu a prevádzka ostala čo najefektívnejšia. Veterná elektráreň sa opätovne spustí až vtedy, keď sa teplota okolitého ovzdušia zvýši a ľad roztopí.
„Existujú dokonca aj veterné turbíny so systémami na vyhrievanie lopatiek, ktoré sú navrhnuté priamo na prevádzku v arktických klimatických podmienkach, a tiež špeciálne nátery, ktoré znižujú priľnavosť ľadu. Bezpečnosť je na prvom mieste,“ potvrdzuje Tomáš Kupka z SPP.
MÝTUS Č.4: Veterné elektrárne vrhajú tieň, ktorý obťažuje obyvateľov okolitých domov
Vzdialenosť veterných elektrární od obydlí je na Slovensku stanovená na minimálne 1 km, čo je vzdialenosť, na ktorú je tieň z turbíny už dávno rozptýlený. Obyvatelia, aj tí najbližší, preto žiadny tieň vnímať nebudú.
Lenka Jamborová vysvetľuje: „Stroboskopický efekt alebo tzv. diskoefekt, ktorý vzniká striedaním svetla a tieňa spôsobeného rotáciou lopatiek turbíny za špecifických podmienok (napríklad pri nízkom postavení slnka a jasnom počasí), bol problémom pri starších alebo nevhodne umiestnených elektrárňach. Vďaka pokročilým technológiám však tento jav dnes už takmer neexistuje.“ Špecialistka dodáva, že pri schvaľovaní veterného parku je nevyhnutné preukázať, že tieň turbíny zasahuje do obytných oblastí len minimálne, alebo vôbec.
MÝTUS Č.5: Veterné elektrárne sú nebezpečné pre vtáky, netopiere a ďalšie zvieratá
Veterné elektrárne sú dnes vďaka spolupráci ochranárov, samospráv a investorov pre živočíchy omnoho bezpečnejšie ako v minulosti, keď vinou nesprávne navrhnutých turbín a nevhodného umiestnenia narúšali prirodzené prostredie vtákov či netopierov. Premyslený dizajn lopatiek a dôsledný výber lokalít mimo migračných trás a hniezdísk ohrozených druhov výrazne znížili riziko kolízií.
Potvrdila to aj štúdia profesora Henrika Skova z Dánska (2023), ktorá sledovala tisíce vtákov pri turbínach v Severnom mori a počas dvoch rokov nezaznamenala jediný úhyn v dôsledku zrážky s veternou turbínou. Výskum ukázal, že vtáky si dokážu prispôsobiť svoju letovú dráhu a vyhýbajú sa turbínam už vo vzdialenosti približne 120 metrov. Podobné závery priniesla aj štúdia z roku 2020, ktorá sa zamerala na pozemné veterné parky.
Aj Kráľovská spoločnosť na ochranu vtáctva (RSPB) podporuje výstavbu veterných parkov za predpokladu, že spĺňajú normy na ochranu voľne žijúcich druhov. „Moderné turbíny sú tiež vybavené pokročilými systémami, ktoré dokážu detegovať prítomnosť vtákov a v prípade potreby okamžite zastaviť rotory,“ vysvetľuje Lenka Jamborová.
MÝTUS Č.6: Veterné turbíny sa točia len v silnom vetre, neprodukujú dostatok energie
V skutočnosti sú dnešné turbíny navrhnuté tak, aby efektívne pracovali už pri nízkych rýchlostiach vetra. Otáčať sa začínajú už pri vetre s rýchlosťou 3 m/s (mierny vánok) a plný výkon dosahujú pri približne 12–15 m/s. Ak vietor presiahne 25 m/s (silná víchrica), turbíny sa z bezpečnostných dôvodov automaticky vypnú.
Veterná turbína s výkonom 6 megawattov (MW) dokáže vyrobiť dostatočné množstvo energie na pokrytie ročnej spotreby 6200 až 8500 domácností. Ak je umiestnená na dobre zvolenom mieste, pracuje približne 80–90 % času. Tomáš Kupka upresňuje: „V súčasnosti sú veterné elektrárne kombinované so systémami na skladovanie energie, ktoré umožňujú vyrobenú energiu uložiť na neskoršie použitie, kedykoľvek je úroveň vetra nízka.“
MÝTUS Č.7: Veterné parky tlačia ceny nehnuteľností smerom dolu
Podľa štúdie z roku 2018, ktorá analyzovala vplyv veterných parkov na ceny nehnuteľností v Rakúsku, nie je evidentný žiadny zásadný dopad na hodnotu pozemkov v týchto lokalitách. Ak nejaké dopady existujú, sú príliš malé na to, aby mali štatisticky významný vplyv. Naopak, nehnuteľnosti v blízkosti veterných parkov môžu profitovať z ekologicky udržateľného prostredia a ekonomických výhod, ako sú miestne investície, pracovné miesta či nižšie dane.
Tento mýtus však často súvisí s estetickým vnímaním veterných elektrární. Tam, kde obyvatelia považujú turbíny za rušivý aspekt, môžu vzniknúť obavy z poklesu cien, aj keď reálne dôkazy chýbajú. Akceptácia veterných elektrární je do veľkej miery otázka vkusu, ktorý sa líši od jednotlivca k jednotlivcovi a často závisí od osobných preferencií, zvyklostí či dokonca kultúrneho kontextu.
„Veterná energia je zárukou čistej, udržateľnej energie, ktorá pri svojej výrobe neprodukuje žiadne emisie, odpad a nepotrebuje žiadne vstupné zdroje na výrobu elektrickej energie. Jediným potrebným zdrojom je vietor, ktorý je nevyčerpateľný. Bolo by škoda, ak by Slovensko túto možnosť nevyužilo,“ uzatvára Tomáš Kupka z SPP.
