ZLATÉ MORAVCE. Podvodníci! Milionári! Cirkus! Aj tak zaniknete!
Tak v 90-tych rokoch vítali zlatomoravské dediny prvý súkromný klub na Slovensku. Tradovalo sa, že hody mali dvakrát – keď sa vysvätil kostol a keď prišiel FC ViOn.
Ubehli tri dekády a z „verejného nepriateľa“ je európsky rešpektovaná značka. Ako jediná v krajine preletela z poslednej ligy na šestnásť sezón do prvej. Sťala obrov, lákala ako koncert Beatles, bavila plné tribúny a k futbalu priviedla tisícky detí. Ponurému mestečku, ktoré nemá ani semafor, spravila reklamu ako nik iný.
„Keď sme do toho pred tridsiatimi rokmi šli, sľúbil som si, že ľudí okolo mňa musím doviesť do dôchodku – a tak sa deje,“ vyznal sa majiteľ klubu Viliam Ondrejka. Muž, ktorého Zlaté Moravce nikdy nedocenia.
Akoby to bolo včera, keď pohol kľučkou redakcie MY Nitrianskych novín a ohlásil, že zakladá futbalový klub. Až stisne hrdlo, že presne dnes oslavuje tridsiatku. Práve 22. januára 1995 o 14.00 h sa jedenásť statočných podpísalo pod vznik FC ViOn – a futbalová scéna v krajine už nikdy nebola ako predtým.
Ponorte sa do príbehu najväčšieho profesionálneho klubu na západnom Slovensku, ktorý porazil ľudskú hlúposť.
Ďalej sa dočítate:
- ako ViOn na dedinách „lynčovali“ a kedy nenávisť vyšumela,
- čo prvý kapitán Horniak spravil s 500 korunami za prvý gól,
- prečo sa dodnes ktorísi „calexáci“ k ViOnu nepriznali,
- ako ViOn zložil zlatú éru 2007 a ako zlato v pohári prevrátilo mesto hore nohami,
- kedy ViOn lákal ako Beatles a kedy jediný raz z futbalu zarobil,
- čím ViOn tromfol príbehy Močenku či Lapáša,
- ako 30. výročie vníma majiteľ klubu Ondrejka
Pole a jedna ulica
FC ViOn Machulince – nie Zlaté Moravce! Tak sa mal pôvodne volať prvý súkromný športový klub na Slovensku.
Prerobím areál a vyrovnám osemmetrové prevýšenie medzi protiľahlými rohovými zastávkami – len mi odpredajte ihrisko. Tak sa Viliam Ondrejka prihovoril poslancom v rodnej dedine. Šiesti hlasovali za, piati proti. Schválené!
Deň, keď sa ViOn znovu narodil Čítajte Ráno však bolo všetko inak. Pomer sa čudesne obrátil na 5:6 – a nič lepšie sa nemohlo stať. Kdeže by v akýchsi Machulinciach vyrástol štvrtý najväčší klub na Slovensku so 515 štartmi v prvej lige a zlatom v Slovnaft Cupe? Kdeže by v malej obci pod horou v Pohári UEFA čelil Zenitu Petrohrad?
A tak sa narodil na lúke za Zlatými Moravcami. Odkúpil dvojhektárový pozemok a postupne staval novučičký štadión. „FC ViOn bol pole a jedna ulica,“ s úsmevom spomínal prvý kapitán Jozef „Jogi“ Horniak.
FC ViOn v počiatkoch ťahal za postupmi tréner Valér Švec (na fotke vpravo vedľa majiteľa klubu Viliama Ondrejku), niekdajšia hviezda trnavskej mašiny na tituly z prelomu 60-tych a 70-tych rokov. (zdroj: archív MY Nitrianskych novín)Než však klub v lete 1997 otvoril vlastný areál, nastupoval na tréningovom (a občas hlavnom) ihrisku uctievaného Calexu. Značka s takmer 80-ročnou históriou sa na nového bračeka dívala cez prsty. Hospodár mu zamkol brány o seba. Platil nekresťanský nájom – stotisíc korún na sezónu!
Začalo to v pivnici
„Založím futbalový klub!“ víťazoslávne skrslo v hlave 33-ročného Viliama Ondrejku, keď šoféroval domov z Mochoviec, kde vtedy sídlila jeho stavebná firma ViOn.
Tá má dnes 34 rokov, top zákazky po celom Slovensku a 38-miliónové ročné výnosy. Jemu ťahá na 64 a drží si renomé čestného podnikateľa, pre ktorého je podanie ruky viac než zmluva.
Vľavo prvý kapitán FC ViOn Jozef Horniak. (zdroj: archív MY Nitrianskych novín)Nuž a FC ViOn práve dnes oslavuje tridsiatku. Narodil sa 22. januára 1995 o 14.00 h na schôdzi v Leviciach. Zakladatelia predtým kuli myšlienku v Machulinciach vo vínnej pivnici u Milana Gálika.
Ich dieťa je dnes štvrtým tímom druhej ligy (cieli na postup), v Požitavskej futbalovej akadémii má vyše 350 mládežníkov a je futbalovou jednotkou nitrianskeho regiónu. Keby veľká Nitra robila futbal tak, ako vedľa malé Zlaté Moravce, nežila by teraz v štvrtoligovej hanbe.
Celý článok
nájdete aj v MY Nitrianskych novinách z pondelka 27. januára.
Na prahu novej republiky patrili športové kluby pod samosprávy, prvý súkromný bol nevídané nóvum. Okolie ho prijímalo tradične po slovensky – so zaťatými zubami.
