NITRA. Župa prehrala súdny spor. Bývalým zamestnankyniam má vyplatiť spolu desiatky tisíc eur plus úroky z omeškania a náklady na právničku.
Päť žien sa domáhalo zaplatenia odmien za odpracované roky, umožňoval to článok v kolektívnej zmluve. Aj podľa okresného súdu to bolo nad rámec zákona.
Peniaze ale žalobkyniam na druhý pokus uznal. Nie však ako odmeny, ale ako náhradu škody za následok neplatného právneho úkonu (neplatnej kolektívnej zmluvy). Spolu ide o 43-tisíc eur plus úroky z omeškania.
Rozsudok nie je právoplatný, samosprávny kraj sa odvolá.
Súčasný župan Branislav Becík nazval odmeny za odpracované roky zlatými padákmi. Na úrade ich platili niekoľko rokov, umožňovala to kolektívna zmluva. Po voľbách sporný článok 32 zrušili a vyplácanie tejto odmeny župa stopla.
Jedna odmenu vrátila
Odmeny za odpracované roky boli vyplatené 21 zamestnancom župy, ktorí odišli do starobného dôchodku. Riaditeľ úradu Peter Privalinec v decembri 2022 vyčíslil, že za roky 2019 až 2022 išlo o takmer 87-tisíc eur.
Nové vedenie župy tieto odmeny po voľbách stoplo, argumentovalo, že sú nad rámec zákona. Siedmim zamestnancom už takzvané zlaté padáky nedali, dostali len odchodné v podobe niekoľkých platov. Päť žien podalo žalobu na súd. Spolu žiadajú zaplatiť 43-tisíc eur plus úroky z omeškania.
Ľuďom, ktorí takéto odmeny dostali, rozposlala župa predžalobné výzvy. Reagovala len jediná, bývalá upratovačka.
Štyri platy aj s úrokmi
Najviac má podľa rozsudku dostať exriaditeľka úradu Helena Psotová – štyri funkčné platy za odpracovaných viac ako dvadsať rokov. Vychádza to 16 040 eur plus úrok z omeškania vo výške sedem percent ročne od 13. decembra 2022 do zaplatenia.
Ďalšie žalobkyne vyčíslili sumy na 8 100 eur, 6 508 eur, 3 912 eur a 8 400 eur plus úrok 7,5 percenta ročne od januára 2023. Všetky majú nárok aj na náhradu trov konania.
„Odvolací súd uložil vyhodnotiť nárok žalobkýň podľa Zákonníka práce,“ povedala sudkyňa pri zdôvodnení rozsudku. Peniaze majú dostať ako náhradu škody za neplatný právny úkon.
Súd dospel k záveru, že za vznik tejto škody nenesie zodpovednosť žiadna zo žalobkýň. Kolektívnu zmluvu podpisoval župan a šéf odborovej organizácie.
Súd zmenil právny názor
Okresný súd v Nitre žalobu bývalých úradníčok najskôr zamietol.
„Zamestnávateľ, ani keby chcel, nemôže pre svojich zamestnancov dojednať, a to ani v kolektívnej zmluve, výhodnejšie mzdové podmienky než sú uvedené v zákone,“ konštatovala sudkyňa v prvom rozsudku.
Žalobkyne sa odvolali. Okrem iného poukázali, že pokiaľ súd dospel k záveru o neplatnosti článku 32 kolektívnej zmluvy, „táto neplatnosť im nemôže byť na ujmu, keďže ju samé nespôsobili“.
Odvolací súd verdikt zrušil a vec vrátil vec na opätovné prerokovanie.
Žalobkyne teraz uspeli. Jedna medzitým zomrela, zastupoval ju manžel.

Poukázali na dobré mravy
„Na to, aby mohla byť škoda reparovaná, musí existovať v takej rovine, ako ju poznáva zákon,“ píše sa v stanovisku, ktoré pre župu vypracovali uznávané odborníčky z právnickej fakulty v Trnave.
Nebolo by podľa nich v súlade s dobrými mravmi, „aby sa zákonu odporujúce plnenie stalo reparovateľným cez inštitút náhrady škody“.