ZLATÉ MORAVCE. Lanské vypadnutie po štrnástich rokoch neubralo Zlatomoravčanom z chute do futbalu. Káder napumpovali menami s dokopy 1 408 štartmi v najvyššej slovenskej súťaži, v čom jasne tromfli po jeseni prvý Prešov (562) a druhý Liptovský Mikuláš (411).
Preto sa im máli zimovať o skóre štvrtí so štvorbodovou stratou na barážovú pozíciu.
„Jeseň sme začali úspešne, no napokon sme nenaplnili očakávania a prevládla nespokojnosť. V tabuľke sme plánovali byť vyššie. Preto od jari očakávame ešte lepšie výkony s ešte väčšou emóciou a zápasovou dominanciou, aby sme z prvého miesta alebo baráže postúpili do prvej ligy. Som presvedčený o tom, že tento tím na to má. Aj podmienky v klube sú na to pripravené,“ vyhlásil Martin Ondrejka, predseda predstavenstva FC ViOn.

Hrať na víťazstvá
Požitavania otvoria druholigovú jar domácim šlágrom s Petržalkou. Skalní si dodnes pamätajú, ako ju v apríli 2007 senzačne vyradili zo Slovenského pohára. V piatok o 16.00 h nastúpia v retro dresoch na počesť 30. narodenín klubu.
„Ostáva len dvanásť zápasov, pôjdu rýchlo za sebou, bude záležať na každom jednom. Nie je nad čím špekulovať, musíme hrať absolútne iba na víťazstvá. Z tejto súťaže sa jednoznačne dá postúpiť,“ dodal čelný funkcionár.
FC ViOn sa teší zo skvostného trávnika, s mrazmi zápasí jeho vykurovaním. Popritom dokončuje skyboxy na ľavom krídle hlavnej tribúny. Na rozdiel od iných slovenských klubov si ctí férovú povesť a s peniazmi sa nepúšťa do kaskadérskych kúskov.
„Prikrývame sa iba takou perinou, na akú máme. Každý deň chodíme do roboty, aby sa darilo stavebnej firme – iba tak totiž môže fungovať aj futbal. Teší nás rozvíjajúca sa spolupráca so Slaviou Praha. Napredovala by ešte viac, keby sme hrali prvú ligu,“ podotkol Martin Ondrejka.

Brali ich rozpačito
Vipka na štadióne sa rozrastie o novú vitrínu s trofejami. V klubovni ovešanej dresmi a inými artefaktmi sa pre ne zužuje priestor.
Za tridsať rokov ich bolo požehnane. Históriu mapuje päťdesiatosem kroník vedúceho mužstva Vladimíra Červeného staršieho. Práve v januári si rodinný klub pripomenul okrúhle narodeniny.
„Ubehlo to strašne rýchlo. ViOn ovplyvnil môj osobný, pracovný i futbalový život od A po Z. Bol som chlapec, keď postupoval nižšími súťažami. Ako prvý súkromný klub na Slovensku nás verejnosť sprvu brala rozpačito. V regióne sme sa však presadili zodpovednou a kvalitnou prácou a nechali zabudnúť na žabomyšie vojny,“ rozprával predseda predstavenstva FC ViOn.

Zažili americký sen
Spolu s Patrikom Pavlendom a Jánom Hözlom ml. potiahol klub zo štvrtej ligy do prvej. Keď sa v osemnástich vrátil zo štúdií v Bratislave a dorastu Slovana domov (2001), iný dres už neobliekol. Ako majiteľov syn to mal najťažšie zo všetkých. Dokazovať kvalitu musel viac než ostatní.
„Všetko som si musel vydrieť. Inde ako hrať doma mi ani neprišlo na um,“ vyriekol Martin Ondrejka, ktorý véčko na hrudi nosil dvanásť sezón.
„Niekto dnes povie, že druhá liga je neatraktívna. My sme hrali štvrtú a tešili sa... Klub postupne rástol. Živo si spomínam, keď sme v druhej lige vyhrávali 2:0 nad Slovanom. Lopta skončila na tribúne, vypýtal som si ju od fanúšika. Kým mi ju podával, slovanistov vysmial, že ako môžu prehrávať s dedinčanmi...“ spomínal 42-ročný konateľ stavebnej firmy i futbalového klubu.
„Postupy vždy prichádzali nečakane. Neuveriteľný bol ten v roku 2007, nikdy by mi nenapadlo, že vyhráme tiež Slovenský pohár. Volali sme to americký sen. Šestnásť rokov sme hrali prvú ligu, na každej tlačovke som apeloval, že si ju máme vážiť. Čo bola kedysi samozrejmosť, je dnes veľká túžba. Snívame ešte aj o úspechu v pohári. Ak budeme tvrdo pracovať, možné je všetko. A bodaj by sme raz odchovanca predali do Barcelony,“ s úsmevom dodal Martin Ondrejka.
Päť jarných jázd
FC ViOn na prvý Prešov stráca deväť bodov a na druhý (pozícia zaručujúca baráž s predposledným tímom prvej ligy) Liptovský Mikuláš štyri. Ak chce postúpiť, musí predviesť jar ako lusk. Tridsaťročná klubová história ponúka minimálne päť šablón.
Jar 2004: FC ViOn v tretej lige zimoval ôsmy, no skvelou jarnou jazdou bez prehry (dvanásť víťazstiev, tri remízy) vyletel na druhé miesto a vybojoval si baráž v Prievidzi proti Turčianskym Tepliciam. V 86. minúte gólom z hranice šestnástky rozhodol Ján Hözl ml. a druhá liga bola na svete.
Jar 2005: Hneď v prvej druholigovej sezóne šlo klubu o život. Po štyroch jarných kolách bol predposledný. Na lavičku však znovu povolil legendárneho trénera Valéra Šveca (do zostavy vrátil odchovancov), poskočil o tri priečky a zachránil sa. Z posledných jedenástich kôl prehral iba dve a udržal päť núl.
Jar 2007: Jar jarí. V „prelínačke“ štyroch tímov z prvej ligy a štyroch z druhej bol FC ViOn sprvu predposledný, no napokon sa dostal na tretie miesto – a slávil historický postup do najvyššej súťaže. V sprievode so zlatom v Slovenskom pohári. „Vyhrávali sme a nevedelo sa, prečo. Majiteľ Vilo Ondrejka tomu hovoril perpetuum mobile,“ spomínal obľúbený stopér Jiří Klabal.
Jar 2010: Paráda pod trénerom Jurajom Jarábkom. Keď koncom jesene prišiel k tímu, FC ViOn na prvé miesto strácal šesť bodov. Napokon finišoval o deväť bodov zlatý a hneď po zostupe sa vrátil do najvyššej súťaže. Jarná bilancia desiatich víťazstiev a dvoch remíz budila rešpekt. Gólovo exceloval Karol Pavelka.
Jar 2019: FC ViOn zimoval posledný o štyri body, napokon s koučom Karolom Praženicom poskočil na desiate miesto a vyhol sa baráži. Pamätné boli víťazstvá v Trnave, nad Trenčínom, v Podbrezovej a najmä posledné s FC Nitra. Tím na pleciach niesol skvelý špílmacher Tomáš Ďubek.