ZLATÉ MORAVCE. Ďalšiu takú kapacitu by ste v druhej lige museli hľadať lupou. LUKÁŠ GREŠŠÁK (36) je autoritou, ktorú by okamžite prijalo mnoho konkurentov FC ViOn. Má dokopy tristo štartov v najvyššej slovenskej, poľskej a českej súťaži.
Trnavu priviedol k titulu po 45 rokoch, ako kapitán zdvihol trofej nad hlavu prvý, čím napodobnil legendy Jozefa Adamca a Stanislava Jarábka. O jeho popularite v Spartaku skvele svedčalo, že keď mu ukradli auto, verný fanúšik mu ihneď požičal vlastné – úplne nové!
Za Trnavu hral vo ViOn Aréne predkolá Európskej ligy UEFA, v lete sa do Zlatých Moraviec vrátil – a okamžite si ho kabína zvolila za kapitána. Odvďačil sa jej tak, že na teambuildingu v Jelenci vymyslel chytľavý víťazný pokrik. Ľudovku „Vysoký jalovec“ spája s tradičným „ó begino“. Na jar by si rád vyspevoval viac než na jeseň.
„Chceme postúpiť, preto musíme hrať lepšie – ja i celý tím,“ vyhlásil Lukáš Greššák a rozhovoril sa na štarte druholigovej jari.

Ešte krátka odbočka k jeseni – nemali ste mať viac bodov?
Bodová strata nás hnevá. Najmä doma sa nám stávalo, že napriek zápasovej dominancii sme nedokázali uspieť. Takto nám ušlo možno až deväť bodov.
Na čo ste sa zamerali v zimnej príprave?
Asi šestnásť rokov som nezažil takú dlhú zimnú prípravu. Na jednej strane bolo fajn, že tréneri si mohli vyskúšať viac variantov, no taktiež museli dať pozor, aby sme neboli pretrénovaní, z čoho by plynuli zranenia.
V zime sme sa zamerali najmä na zvýšenie agresivity. Druhá liga je o bojovnosti, nie kráse, preto na jar musíme zapnúť ešte viac, byť hladnejší a dravší po úspechu. Aby sme ukázali, že ViOn je značka, ktorá patrí do prvej ligy.

Zažili ste mnoho trénerov. Je Roman Hudec niečím špecifický?
Už na prvých letných tréningoch som si všimol, že systém trénera Hudeca má hlavu a pätu. V rozohrávke a postupnom zakladaní útokov vyžaduje od stopérov a ofenzívnych hráčov špecifické postavenie.
Pre veľa hráčov je to niečo nové a poučné. V príprave to proti prvoligistom fungovalo. Tímy z druhej ligy však hrajú jednoduchšie, o to je to náročnejšie. Futbal proti nám chceli hrať azda iba Žilina B a trochu Pohronie.
Má tento káder na postup?
Podľa mien určite máme najkvalitnejší káder v druhej lige, veď polovica z nás hrala najvyššiu súťaž. Prvoligové sú aj podmienky v klube. Nikto z nás by sa na nič nemal sťažovať. Jasné, výsledky z jesene nás štvú, ale hodíme ich za hlavu a ideme sa pozerať len na seba.
Každý zo súperov sa proti ViOnu nastaví inak. Hoci to nie je ľahké, naša úloha je vysporiadať sa s tým. Vieme, že v zápasoch musíme dominovať ešte viac než doposiaľ. Náš cieľ je postup, to každý nosí v hlave. Do Zlatých Moraviec som išiel s tým, že ešte chcem hrať prvú ligu.

Na jeseň ste striedali post stredného obrancu s defenzívnym záložníkom. Kde sa cítite lepšie?
Prišiel som ako stopér, v strede obrany sa cítim komfortnejšie. Nastala však situácia, že som začal nastupovať v strede zálohy, kde som strávil väčšinu kariéry. Nerobí mi to problém, rád pomôžem tímu z akéhokoľvek postu.
V mojom veku je dobré mať vedľa seba hráča, ktorý si obehá priestor a ja môžem dirigovať hru. Preto musím vychváliť Maxa Hala, v príprave sa ukazuje výborne. Mladí chalani sa celkovo javia veľmi sľubne. „Šestka“ začína sedieť Robovi Starečekovi a pred ním sa šikovne rozvíja Samo Hodúr.
Často počúvame, že ViOn musí hrať ešte lepšie. Viete mu aj vy osobne pomôcť ešte viac?
Určite áno! Som si vedomý, že nepodávam výkony, aké sa odo mňa očakávajú. Nebudem špekulovať, či je to posunom na pozíciu „šestky“ alebo nie. Určite dokážem hrať ešte lepšie a mužstvu dať ešte viac. O to sa však musíme pokúsiť všetci.

Zažili ste rôznych klubových mecenášov. V Ružomberku vám šéfoval Milan Fiľo, v Trnave Vladimír Poór. Čo vravíte na majiteľa FC ViOn Viliama Ondrejku?
S Fiľom sme sa v Ružomberku nestretávali. Naopak, Poór medzi nás, futbalistov, v Trnave bežne zavítal raz či dvakrát do týždňa. Ak sme hrali zle, cez polčas vedel prísť narobiť vetry do šatne. To však k tomu patrí.
Pán Ondrejka je obrovský dobrák. Vidno, že na ViOne mu záleží. Je tu cítiť jeho filozofiu. Vždy som počúval, že to je rodinný klub, kde všetko funguje. Teraz zisťujem, že to bola stopercentná pravda.