V kalendári je 5. január 2024. Istý Hugo Kováč v drese hostí otvára skóre stretnutia HK Nitra – Nové Zámky (3:2). To je povedomé meno, pomyslia si mnohí prítomní v aréne.
Preskočme na 18. február 2025. Nitra doma rozdrvuje Nové Zámky 13:1, Hugo Kováč strieľa dvanásty gól corgoňov.
Dosť významná zmena v živote športovca.
Kto sa pohybuje v nitrianskych hokejových kruhoch, vie, že tento chalan je domáci odchovanec. Nikdy ho však nepovažovali za obrovský talent. V poslednej juniorskej sezóne (2019/20) bol so 17 gólmi tretí najlepší strelec juniorov Nitry.
Na extraligovú šancu v materskom klube musel čakať viac ako štyri a pol roka. Ale vydržal a dočkal sa. „Aká to bola cesta? Tŕnistá,“ rozhovoril sa mladý muž, ktorý v júni dovŕši 25 rokov.
Pookrial v Žiari
K hokeju pričuchol akosi automaticky. Po dorast ho hrával aj brat Alan, starší o päť rokov.
„Naňho som sa chodil pozerať. S hokejom som začal ako šesťročný. Chodil som na ZŠ Nábrežie mládeže, o rok vyššie bol napríklad Samo Buček. Potom sme celá trieda odišli na osemročné športové gymnázium. Najväčším úspechom v mládeži bol bronz v doraste,“ začal hovoriť urastený chalan.
Mnohí mladí hokejisti dostanú v extralige šancu ešte ako tínedžeri. Hugo Kováč však nepatril do tejto množiny. Ešte ako junior si raz obliekol dres Nitry v extralige, ale ako trinásty útočník. Na ľad sa nedostal.
Ešte viac o HK Nitra
nájdete v play-off prílohe pondelkových (17. 3.) MY Nitrianskych novín.
Nasledovali tri sezóny v prvej lige - dve v Topoľčanoch, jedna v Žiari nad Hronom.
„Každý mladý hráč sa chce dostať z prvej ligy do extraligy. Ale keď si tam dlhšie, tak už strácaš nádej. Z psychickej stránky to vôbec nebolo ľahké. V Topoľčanoch to nebolo vyslovene zlé, ale niekedy skôr také trápenie. Nechodil som tam s takou radosťou. Sezóna v Žiari mi pomohla, darilo sa mi. Tréner Javorčík mi prejavil dôveru, dal mi minutáž, chodil som aj na presilovky. Vtedy som sa zdvihol herne aj psychicky a dokázal som si, že ešte viem hrať hokej,“ hodnotil Kováč spätne.
Na ľade nechá všetko
V septembri 2023 už dostal šancu v extraligových Nových Zámkoch, kde sa opäť výkonnostne posunul. Hokej bol preňho stále na prvom mieste, nikdy nemal riadne civilné zamestnanie, len občasné brigády.

„Nikdy som nemal takú myšlienku, že by som skončil s hokejom. Vždy som si išiel za svojím cieľom, že sa ním chcem živiť. Aj keď tá cesta bola tŕnistá. Vždy som sa chcel vrátiť domov do Nitry a veril, že ten čas určite príde. Vyšlo to teraz na play-off, za to som veľmi rád,“ priznal.
Keď sa mu ozval manažér Tomáš Chrenko, dlho nerozmýšľal. Rýchlo mu bolo jasné, že chce opäť po dlhých rokoch hrať doma v Nitre.
„Určite som rád, že som sa mohol vrátiť a vážim si túto šancu. Nie je lepší pocit ako hrať doma pred ľuďmi, ktorí ma poznajú. Pred dedkom a babkou, ktorí chodia dlhé roky na moje zápasy, odkedy som začínal. Nitra je môj domáci klub, tu som bol vychovaný. Som ochotný nechať na ľade všetko,“ hovorí úprimne.
Oproti časom, kedy bol naposledy v útrobách štadióna, je šatňa mužov vynovená, moderná. Hráčovi s číslom deväť našli miesto medzi Markom Stachom a Matúšom Lisým.
Ďalej sa dočítate aj toto:
- koľko kíl nabral od čias, kedy vyšiel z juniorky,
- prečo sa Hugo veľmi netešil z prvých dvoch gólov v drese Nitry,
- ako vníma svoju aklimatizáciu v novom tíme,
- či cíti trému pred play-off,
- čo musia podľa neho hráči Nitry robiť, aby boli v play-off úspešní,
- akú ďalšiu motiváciu má Hugo v play-off