NITRA. „Opäť je nás o niečo menej,“ povedal na začiatku nitrianskeho protestu Ivan Gontko.
Ľudia reagovali, že je to aj kvôli hokeju (Nitra hrala proti Žiline). Postupne však počet účastníkov stúpol, prišli ich stovky. Starí aj mladí, sprevádzali ich deti aj psy.
Témou dnešného protestu bolo „Slovensko je Európa, nie ruskému zákonu“. Vystúpili občianski aktivisti, aj Zuzana Petková, riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu.
Hovorila aj o doživotnej rente pre generálneho prokurátora, ktorá pripomína legálny úplatok. Navyše v čase, keď si bežní ľudia uťahujú opasky.
„Majú mu za čo ďakovať. Generálna prokuratúra pod jeho vedením cez paragraf 363 zrušila obvinenia Kaliňákovi, Ficovi, Pčolinskému, Kažimírovi a ďalším,“ povedala o Marošovi Žilinkovi.
Petková spomenula aj podnikateľov a živnostníkov, ktorí začali od apríla platiť absurdnú transakčnú daň. „A viete, na čo sa budú skladať? Štátnemu tajomníkovi ministerstva životného prostredia Štefanovi Kuffovi na desať služobných áut, ktoré mu pridelili.“
Mimovládne organizácie a občianski aktivisti poukazujú na rozklad právneho štátu a vládna koalícia ich chce preto umlčať.
„Pripravili si na nás zákon, za ktorý sa nehanbil ani Putin. Nás označia za lobistov a budú nás šikanovať výkazmi, ale obžalovaný Bödör príde na úrad vlády a Robert Fico nám odkáže, že do toho, o čom sa bavili, nás nič nie je,“ povedala Zuzana Petková.
Mafia, kričal dav na námestí.
„Ruský zákon“, aký pripravila vláda, tu nebol podľa Petkovej ani za Mečiara. „Je v rozpore s právom Európskej únie aj Ústavou, ktorá zaručuje právo sa zhromažďovať a vyjadrovať k veciam verejným.“
Odborník na vzdelávanie Juraj Hipš informoval, že podľa prieskumu až 60 percent mladých ľudí chce odísť zo Slovenska, ale aj mnoho starších: „Je každého právo, kde bude žiť. O to viac si ale vážim tých, čo to nevzdávajú, čo nebalia kufre a nie sú ochotní rezignovať.“
V dave ho zaujal transparent s nápisom Spolu sme silní. „A čo nie je úplne bežné na Slovensku, aj pri niektorých politikoch, že je transparent napísaný gramaticky správne,“ konštatoval, čím rozosmial ľudí.
Priznal sa, že sa mu na protesty nechce chodiť, ale vždy odchádza nabitý pozitívnou energiou.
„Potrebujeme vytvárať takéto ostrovy pozitívnej deviácie. V tejto chvíli ich je po Slovensku niekoľko desiatok a bude ich stále viac. A to, čo potrebuje Fico a jeho kumpáni počuť je, že my nikam neodchádzame,“ povedal Hipš.
„My sme tu doma,“ odpovedali mu spontánne ľudia na námestí.
„Nechce sa nám sem chodiť. Vieme si predstaviť aj iný spôsob trávenia voľného času. Máme záhrady, máme rodiny, deti, vnukov, svoje záujmy, koníčky,“ konštatoval neskôr Gontko.
Tí, ktorí zodpovedajú za správu vecí verejných, by to mali robiť tak, aby sa na Slovensku žilo dobre.
„Ale oni to tak nerobia, preto sa tu stretávame. Dnes a denne ďalším spôsobom prerážajú dno správy vecí verejných. Keby sme po každej jednej kauze mali chodiť protestovať, tak si na námestí postavíme stany a bivakujeme tu,“ dodal a vyslúžil si potlesk.
Pripomenul, že ani to nie je dôvod k rezignácii. „Pretože práve na toto čakajú. Čakajú, že budeme unavení, že sa nám už nebude chcieť, že nás znechutia. A tých, ktorí sa znechutiť nenechajú, na nich majú pripravené nástroje...“
Na proteste vystúpila aj Veronika Moňoková z občianskeho združenia Sapling. Hovorila o sebe striedavo v mužskom a ženskom rode. "Som nebinárny človek,“ povedala/a.
„Žijem v krajine, ktorá ma nechce. Nedodržiava a neuznáva moje základné ľudské práva, hoci ja musím dodržiavať všetko. Som človekom len trochu, keď sa to hodí, keď je treba platiť. Vládna koalícia aj časť opozičných strán systematicky zabraňuje zrovnoprávneniu LGBTI plus ľudí. Znevažuje a dehumanizuje nás, či nás priam popiera,“ hovoril/a Vero.
„Veľa ľudí ma nenávidí. Nepoznajú ma a nenávidia ma... Som človek a zaslúžim si rešpekt,“ ukončil/a svoj prejav, po ktorom nasledoval veľmi dlhý potlesk.
Sandra Polovková, riaditeľka občianskeho združenia Post bellum, hovorila aj o osemdesiatom výročí konca Druhej svetovej vojny, ktoré pôjde Fico oslavovať do Moskvy spolu s agresorom a zločincom.
"Aktuálne už viac ako tri roky je na našich hraniciach vojna. Dejú sa tam masakre, ako pred 80 rokmi na našom území," pripomenula.
Dramaturgička Veronika Gabčíková povedala, že na námestiach a protestných tribúnach stojí už po tretíkrát. "Aj napriek tomu, že v roku 1989 som bola presvedčená, že sloboda a demokracia zvíťazili. Mýlila som sa," priznala.
Zhromaždenie tradične ukončila „bezfujarová“ hymna, v ľuďoch vzbudila spolupatričnosť. Ešte pred ňou zazneli dve emotívne piesne v podaní Dis is Markéta (spev Martina Kertészová, klávesy Martina Janegová).
