NITRA. Asistent trénera Ivan Švarný po zápase hodil jeden puk do publika. Druhý si nechal na tradičný rituál oslavujúcej šatne. Za ovácií ho posunul Branislavovi Mezeiovi – a ten zvolil hráča zápasu.
„Bolo neskutočné, čo predvádzal tento nezastaviteľný kôň,“ nadchýnal sa kapitán a víťazným pukom odmenil zlatého chlapca nitrianskeho hokeja. Pripol ho na reťaz a kabína sa veselila.
SAMUEL BUČEK (26) si dokonale ukradol javisko. Dovtedy nemal ideálnu sériu, z 22 striel dal iba jeden gól, dvakrát trafil žrď. Najlepší výkon v celej sezóne si nechal na siedmy zápas semifinále.
V utorok ako pravý líder zdvihol vlajku Nitry. K víťazstvu 7:4 zavelil prvým gólom, na ďalšie dva nahral a opäť zbúral mýtus, že je hráčom len na jedno použitie. Z útoku sa parádne vracal do obrany, bekčekom skvele oberal Žilinčanov.
Mexické vlny pre kráľovnú ligy. Zlí chlapci sa klaňali Nitre, padol slovenský rekord Čítajte Moment z 26. minúty, keď sa za stavu 2:0 v šprinte hokejkou hodil o ľad, aby v poslednej chvíli v tutovke vypichol puk Petrovi Galambošovi, ostane ikonický.
„Bolo to iba šťastie,“ nerobil zo seba hviezdu Samuel Buček – no presne tak hral. Jeho včerajšie predstavenie malo medzinárodné parametre. Potvrdil, že je dlhodobo najlepším slovenským hokejistom v extralige.
Stále platí, že keď hrá v Nitre play-off, zakaždým príde do finále. Dosiaľ si k tomu vždy (trikrát) odniesol aj zlatú korčuľu pre najužitočnejšieho hráča vyraďovačky.
Líder majstrov po vyradení Žiliny odpovedal na desať otázok médií.
Buček? Pravý líder. Bubela? Nemysliteľné, stačilo, varuje Kmeč Čítajte Nedávno ste hovorili o vnútornom presvedčení, že ak Nitra bude na ľade robiť to, čo má, postúpi do finále. Zvládla to. Čo na to vravíte?
Od prvého buly sme sa všetci snažili a chceli. Sme tam, kde sme chceli byť. Naša práca sa však ešte nekončí. Pevne verím, že využijeme všetku energiu, ktorú ešte máme a pobijeme sa o spoločný cieľ.
Práve vy ste zdvihli vlajku a dokonca aj parádne bekčekovali. Povedali ste si, že v siedmom zápase treba zabrať ešte viac?
Hrali sme o všetko a veľmi som chcel. Najmä kvôli zosnulému dedovi. Umrel pred druhým zápasom série, bol to pre mňa šok. Pevne verím, že to videl a potešil som ho, rodinu tiež.
Opakujem, veľmi som chcel. Od prvej minúty som sa chlapcov snažil strhnúť. Vedel som, že ak si každý spraví svoju robotu, budeme úspešní.
Na play-off reťazi Nitry je osem pukov za osem víťazstiev. Posledný naň po siedmom zápase so Žilinou (7:4) pripol Samuel Buček. (zdroj: Jakub Kania)Asi ste neočakávali, že siedmy zápas prinesie až jedenásť gólov...
To veru nie. Osobne som si myslel, že to bude zápas o dvoch góloch. Hokej však prináša aj takéto situácie, preto je krásny. Všetci čakali, že to bude vyrovnané a o jednom góle, no zrazu ich padlo veľa. Keby po druhej tretine nebolo 4:1, padlo by ich menej. Žilina to už musela otvoriť, hralo sa o všetko.
Aréna po góle na 5:1 robila mexické vlny. Keď Žilina rýchlo znížila na 5:3, nezapochybovali ste o postupe?
Keď sme dvakrát inkasovali, chlapcom som na striedačke prízvukoval, nech sa vrátime k svojmu hokeju. Nech nič nevypúšťame, hráme zo zabezpečenej obrany a dopredu, korčuľujeme, napádame a že Žilina to tak či onak bude musieť otvoriť. To sa aj stalo a pridali sme šiesty gól.
Najväčší rekord na dosah
Alexander Ovečkin už Waynea Gretzkého v góloch v základnej časti NHL prekonal, teraz je na rade misia Samuela Bučeka. Za Nitru v extralige skóroval 177-krát. Viac gólov za HK strelil iba Henrich Ručkay (180). Bielo-modrej „dvadsaťpäťke“ teda ostávajú tri zásahy na vyrovnanie klubového rekordu a štyri na prekonanie.
V piatom zápase ste mali až jedenásť striel a dvakrát trafili žrď. Nepadalo vám to, ostávali ste pokojný?
Samozrejme. Som si vnútorne istý, že všetko sa deje pre niečo. Góly a body sú odmena, nadstavba za prácu, ktorú hráč robí.
Prioritne sa treba najmä vracať, jazdiť, robiť malé veci pre mužstvo, zrážať sa, blokovať strely, byť prospešný pre tím. Keď toto robíte, góly prídu. To by mal byť základ každého hokejistu, ktorému sa nedarí. Všetko si musí vydrieť poctivou drinou. Potom mu to tam spadne, pokojne aj dorážkou alebo od gatí.
Taký je zákon schválnosti. Niekedy nedáte do prázdnej brány či nevyužijete milión šancí. Môžete mať aj šesťsto striel, ale keď to nejde, tak to nejde. Vtedy sa treba chytiť maličkostí a nimi pomôcť mužstvu.
Samuel Buček (v strede) zatiaľ každé z troch play-off premenil do finálovej účasti a zlatej korčule pre najužitočnejšieho hráča vyraďovačky. (zdroj: Jakub Kania)Ako ste premýšľali vo vašom parádnom defenzívnom zákroku z 26. minúty? Dlho ste mali myšlienku, že sa hodíte na ľad? Takmer vôbec vás nezvykneme vídať v takej situácii.
Prvýkrát som sa ocitol na modrej čiare, inokedy som na strane. Vymenili sme sa s Alexom Cottonom. Puk skočil, zradil nás ľad, Žilina na nás vyvinula tlak. Otočil som sa, dal hlavu medzi nohy a dúfal. Keď som videl, že v poslednom momente si prehadzuje puk na forhend, povedal som si, že sa hodím hokejkou a spravím pohyb.
Mal som šťastie, že som trafil puk. Povedal by som, že to bolo iba šťastie.
Brankár Libor Kašík vás po úžasnom bekčeku vyobjímal. Čo vám povedal?
Povzbudil ma, vravel „paráda, Samo“. Aj striedačke to dodalo energiu. Mohol to byť zlomový moment, no takých bolo viac.
Kompletný hráč
Ofenzívnym hviezdam jeho rangu nezvykne bránenie voňať. Aj Samuel Buček si k defenzíve kedysi musel hľadať cestu. V aktuálnej sezóne si síce drží nižší priemer bodov na zápas (0,89) než v predošlej (1,24), no obetúva sa pre tím. V utorok obe činnosti ukážkovo spojil – vpredu stvoril tri gólové akcie a stíhal sa vracať dozadu.
„Zo Sama sa stáva kompletný hráč. Nielenže hrá do tela a dáva góly, ale aj dobre bráni a bekčekuje. Proti Galambošovi to spravil perfektne, zabránil čistej šanci,“ vravel v priamom prenose JOJ Šport bývalý reprezentant Branko Radivojevič.
Nováčik zo Žiliny bol pekným oživením ligy, však?
Mala svoju silu a veľa výborných hokejistov. Séria bola vyrovnaná, rozhodli detaily. Vo veľa zápasoch to súperovi padlo z ničoho, potom zase nám, ale taký je hokej. Chceli sme to viac a šli sme si za tým.
Myslím si, že v siedmom zápase sme od prvého momentu mali viac energie. Pomohla nám výhoda domáceho prostredia a šiesty hráč, fanúšikovia. Pardon, siedmy, lebo šiesty je mantinel.
SZĽH zvolil Dávida Okoličányho najlepším Nitranom semifinálovej série. V sezóne si pritom prešiel aj hosťovaním v Nových Zámkoch. To, že sa aj takýto hráč dokáže v play-off vyšvihnúť, svedčí o tímovosti?
Máme výborne rozhodené formácie, každý má svoju rolu. „Oko“ si je tej svojej vedomý, jazdí, snaží sa. Robí všetko pre to, aby sme vyhrávali. Som veľmi rád, že mu séria vyšla, potiahol nás. Pevne verím, že vo finále sa bude prezentovať rovnakým hokejom.
Vo finále máte Košice. Je to ešte silnejší súper než Žilina?
Priznám sa, že neviem. Nepozeral som ich zápasy. Sústredíme sa na seba a náš najlepší hokej. Pevne verím, že keď budeme hrať ako mužstvo, kompaktne a dobre, tak môžeme byť úspešní.
Mám šťastie, že si môžem povedať, že za šesť sezón v Nitre idem do štvrtého finále. Treba si to vážiť.
„Kaša“ ako mladý chalan v 22 rokoch vychytal Zlínu titul a potom desať rokov čakal na finále. Treba si to vážiť. Verím, že každý si to uvedomuje a pristúpi k tomu tak, ako má. Ideme hrať naplno. Za to, čo máme na drese vpredu, nie vzadu.
Buček za Nitru
2015/16: 26 z., 5 b. (1+4)
2018/19: 71 z., 65 b. (39+26)
2019/20: 42 z., 27 b. (15+12)
2021/22: 69 z., 88 b. (54+34)
2023/24: 65 z., 81 b. (37+44)
2024/25: 66 z., 59 b. (31+28)
