NITRA. „Rozhodujú maličkosti,“ vravievajú elitní športovci a kadekto mávne rukou. Ošúchané frázy!
Beznádejne vypredaná Steel Aréna v utorok na vlastné oči videla, že nejde o klišé. Zlato od striebra delila doslova jedna akcia.
Stačilo, keby Dávid Okoličány v oslabení premenil únik, keby Sahirovi Gillovi v poslednej minúte lepšie sadla prihrávka, keby Branislav Mezei a Miloš Bubela nešli smolne na trestnú lavicu (ich fauly boli jasné, no bez úmyslu) – a trofej by sa usmievala pod Zoborom. Danick Martel v presilovke v predĺžení potvrdil, že na „keby“ sa nehrá. Nie náhodou strelil 129 gólov v AHL.

Vyhral šťastnejší a nie dve tretiny lepší tím, no robiť z Košíc len akéhosi „polomajstra“ by bolo nepatričné. Dzurillov pohár si po ročnej pauze berú zaslúžene.
Potvrdili visačku najkvalitnejšieho i najširšieho kádru na Slovensku, najmä v prvých štyroch zápasoch série aj špičkovú „taktickosť“ a v siedmom nezlomnosť, keď sa fanúšikovia Nitry za stavu 3:1 a 4:2 už videli s trofejou.
„Pre nás ste majstri,“ kričal corgoňom na slávu plný sektor. Trpkejšiu finálovú prehru nikdy nezažili. V štyroch predošlých prehratých bitkách o zlato neboli tak blízko k prvenstvu. V siedmom zápase 2014 totiž v Košiciach schytali 0:6.
Vtedy by titul bol veľkou vecou, teraz by nikoho nešokoval. Nitra je už pojem. Definitívne zmenila povahu z klubu, ktorý potichu prekvapuje favoritov „nadplánmi“, na favorita samého a mašinu schopnú všetkého. V posledných jedenástich play-off až sedemkrát hrala finále. V histórii extraligy sa podobná dynastia podarila iba Košiciam a Slovanu.

Nesporne napreduje aj klubové PR, no nikdy neprestane platiť, že najlepší marketing je výsledok – a bielo-modrí ho doručujú mimoriadne uveriteľným spôsobom. Neváľajú sa na ľade, nepýtajú si fauly hereckými kúskami. Drú na krv. Do striel sa hádžu 44-ročný Mezei i 18-ročný Pobežal.
Získať si verejnosť? Veda, na ktorú marketéri vymýšľajú fígle od výmyslu sveta. V Nitre to ide prirodzene, hokej je ako náboženstvo. Fanúšikovia mu bezhranične podľahli. Strieborných medailistov miluje takpovediac celé mesto, na uliciach sú ako rockové hviezdy.
Úpenlivé bránenie stredného pásma? Trpezlivé čakanie na brejky? U corgoňov neslýchané. Nefalšovane produkujú hokej v jeho panenskej podobe. V slovenskom play-off sa hralo sedem rôznych sérií a nie je náhoda, že tri herne najatraktívnejšie boli tie nitrianske. Stojí za úvahu, prečo tím, ktorý ofenzívne diktuje tempo hry, bol v semifinále aj finále vylučovanejší.

Časť fanúšikov musí po striebre dať ruku na srdce a uznať, že v trénerovi Andrejovi Kmečovi sa zmýlila.
„Večný asistent,“ rýpali mnohí pred sezónou a už vtedy to nemalo relevanciu. Pochybovať o niekom, kto z extraligových lavičiek získal deväť medailí, je scestné.
„Dan Ceman ho takticky predčí,“ šomrali ktorísi Kmečovi kritici po štvrtom dueli finále – a znovu to nebola pravda.
Nitra prehrávala 1:3 na zápasy, no pragmatický tréner našiel cestu, ako prelomiť štruktúrované hradby obrany Košíc. Tímu napumpoval sebavedomie, totálnou ofenzívou majstrovsky vyrovnal sériu na 3:3 a v siedmom dueli ho k zlatu priblížil na centimetre. Historická otočka bola na dosah.

Antonín Stavjaňa je nenahraditeľnou legendou, no na rovinu treba povedať, že Andrej Kmeč v tohtoročnom play-off čelil ťažším súperom než ikonický „Tondo“ vlani.
Nezaujme výživnými pozápasovými vyjadreniami, radšej za seba necháva hovoriť poctivou prácou. Čelil tlaku ako nik iný, po udržaní sedemnástich šampiónov z minulej sezóny boli očakávania priklincované na strope. Beztak Nitru prinútil k oveľa lepšej základnej časti než vlani a nedal ani na sekundu pochybovať o motivácii a hlade v „pomajstrovskej“ kabíne.
Každému z hráčov dal pocítiť, že je dôležitý, štyri formácie točil rovnomerne ako málokto iný. Aj hviezdy podriadil tímovému profitu, nikoho, ani najväčšie mená, neposvätil statusom nedotknuteľnosti. Netreba zabudnúť ani na Kmečovu skvelú symbiózu s celým realizačným tímom, v ktorom sa ako asistent solídne profiluje Ivan Švarný.

Desiata medaila z posledných dvanástich play-off žiari jasne a ak klub ostane pracovať rovnako zodpovedne (zatiaľ niet pochýb o opaku), vo výhľade sú ďalšie.
Po striebre obrátil zrak na MS do 18 rokov, Slovensko do piatkového semifinále s Kanadou vystrelili až piati Nitrania (Michal Čapoš, Adam Kalman, Matúš Lisý, Tomáš Chrenko ml., Adam Nemec).
Káder sa nevyhne zmenám, ale panike prepadnúť netreba. Brankár Libor Kašík už odchod ohlásil, reálna je rozlúčka s top hviezdou Samuelom Bučekom, no manažéri Miroslav Kováčik a Tomáš Chrenko už niekoľkokrát dokázali nájsť nových lídrov.
Iná výzva znie horúcejšie – pritlačiť mesto a štát, aby sa do projektu nového štadióna ponorili na plné obrátky.