NITRA. V základoch sa ohýbajúca plná hala, 261-gólová sezóna, striebro ako jedenásta medaila, desiata z posledných dvanásť rokov a už siedme finále za ostatných jedenásť play-off. Nitra bezhlavo podľahla hokeju.
Od obhajoby titulu a tretieho zlata v histórii ju delili doslova centimetre. MY Nitrianske noviny zhodnotili ďalší zážitkový ročník anketou štyroch klubových legiend. Ivan Hrtús, Ľubomír Kolník, Miroslav Pupák a Miroslav Štefanka odpovedali na štyri otázky:
1. Ako hodnotíte striebornú sezónu a čo chýbalo k titulu?
2. Ktorí hráči vás zaujali a od ktorých ste očakávali viac?
3. Ako sa vám pozdávala práca realizačného tímu na čele s trénerom Andrejom Kmečom?
4. Nitra v posledných jedenástich sezónach sedemkrát hrala finále, čo sa v histórii extraligy podarilo iba Slovanu a Košiciam. Ako vnímate rast hokeja pod Zoborom?
Ďalej sa dozviete:
- ktorých hráčov osobitne vychválili legendy,
- čo sa podľa Kolníka (ne)dá Kmečovi vyčítať,
- koľko má byť Buček zranený,
- prečo sa trest pre Mezeia zdal Pupákovi prísny a koho špeciálne vyzdvihol,
- kto sa podľa Štefanku vo finále vytratil,
- prečo by sa Nitra so Stavjaňom podľa Štefanku možno teraz do finále nedostala,
- prečo by vraj Nitra potrebovala ďalšie dve haly
IVAN HRTÚS (Nitre trikrát vystrieľal zlato v 1. SNHL, so 78 bodmi v základnej časti držiteľ sezónneho rekordu klubu)
1. „Nitre k titulu chýbal jeden gól. V siedmom zápase bola dve tretiny lepšia. Košice sa však už v základnej časti nevzdávali a otočili veľa duelov. Na naštartovanie im stačí jeden gól. V predĺžení rozhodli presilovky, tie sa súperi naučili akoby len na posledný súboj. Celá séria zniesla najprísnejšie kritériá, presne takto má vyzerať finále. Bolo najlepšie za posledné roky, fantastické zápasy museli ľudí baviť.“

2. „Ťahal celý kolektív, vypichnúť jednotlivcov je ťažké. Josh Passolt dával góly, Tomáš Hrnka ‚zavadzal‘ pred bránou. Filip Bajtek robil čiernu robotu, najviac toho schytal a všetko zniesol. Škoda, že vypadli Buček a Lacka. Samo by určite niečo zavesil a Kubo zase ohromne chýbal Čederlemu. Odkedy maródil, Seba bolo vidno menej než predtým.“
3. „Teší ma, že máme slovenských trénerov. Čo slovenských, nitrianskych! Úspech je o to hodnotnejší, že celý realizačný tím je z Nitry. Na mužskom leveli už tréner hokej hrať nenaučí, má hráčov usmerniť, zvoliť taktiku, prečítať súpera. Toto Kmeč a spol. zvládli. Má dobrých asistentov, poznám ich odmalička. Je dobré, že medzi nimi nie je veľký vekový rozdiel. Každý hovorí o Stavjaňovi, ale ‚Tondo‘ tu nemôže byť večne. Andrej je mladý tréner, spravil úspechy, treba s ním rátať.“
4. „Vyslovene ma to teší. Obrovský záujem o hokej sa odráža na návštevnosti a skvelej atmosfére. Cudzinci hovoria, že nikde nič také nezažili a cítia sa tu vynikajúco. Je to iný svet ako na poloprázdnych štadiónoch v Poprade či vo Zvolene. Keď príde ‚plný dom‘, hrá sa úplne inak, sám to viem. Play-off by bolo zbytočné, keby nechodili diváci. Úspechy sú vizitka aj manažérov Tomáša Chrenka a Mira Kováčika. Poznám klub, ktorý priniesol riaditeľa z Česka, manažéra z Bratislavy a padol na ústa. V Nitre všetko robia ‚Nitrančania‘. Len oni poznajú Nitru. Dajú do toho viac ako ktokoľvek iný.“

ĽUBOMÍR KOLNÍK (autor 137 gólov za Nitru, líder víťazstva v základnej časti 2005/06)
1. „Sezóna bola výborná, striebro je pekné, no titul bol veľmi blízko. Môže to mrzieť, už sa to nemusí opakovať. Keď prehrávate sériu 1:3, vyrovnáte na 3:3 a hráte predĺženie siedmeho zápasu, takúto šancu musíte využiť. Rozhodli fauly. Košice mali v oslabeniach veľký tlak, inak to dopadnúť nemohlo. Nemyslím si však, že zákrok Braňa Mezeia bol na trest 5+DKZ. V celom play-off sa museli riešiť rozhodcovia – a to je asi chyba. V českej lige napríklad vôbec neboli na pretrase.“
Celú anketu legiend
nájdete aj v aktuálnych MY Nitrianskych novinách.
2. „Sami Aittokallio a Libor Kašík chytali veľmi dobre. Prebudili sa Miloš Bubela a Robby Jackson. Jaedon Descheneau nezačal play-off dobre, no potom predviedol veci, ktoré rozhodovali zápasy. Josh Passolt sa ukázal ako vynikajúci podpis. Veľká škoda zranení Sama Bučeka a Jakuba Lacku, rozbili sa dve celé formácie. Sebovi Čederlemu to potom padalo menej, ale taký je hokej.“