ZLATÉ MORAVCE. Bola to veľká vec, keď Juraj Pichňa v lete 2015 ako 28-ročný zamieril zo siedmej ligy do tretej a malú Dyčku vymenil za „veľké“ Vráble.
Nik vtedy netušil, že na staré kolená pripraví ešte väčší šok.
Záver piatkového zápasu s Púchovom (1:2) vyčaril ViOn Aréne úsmev. V profesionálnej súťaži pokrstila 37-ročného debutanta. Nič také si história klubu nepamätá.
Dizajnér plastových dielov z vrábeľskej fabriky, ktorý v Zlatých Moravciach stíha iba jeden tréning týždenne, sa na jedenásť minút ocitol v druholigovej bráne.
Stopka pre šnúru dvadsaťročia. Starý známy po góle spravil symbolické gesto Čítajte Z útočníka brankár
Ešte v nedeľu 16. marca v Gbeloch (1:1) vybehol na ihrisko v 69. minúte ako útočník, lebo Vrábľanov bolo málo, iba trinásť. Neprešli ani dva mesiace a Juraj Pichňa skočil zo štvrtej ligy do druhej.
ViOnu sa zranil brankár Patrik Richter, dvojku Mateja Vajsa v zime poslal do Bardejova, a tak jednotku spravil z jesennej trojky Gregora Tótha. Chrbát mu po novom kryje gólman štvrtoligového béčka, ktorý každý deň chodí do práce.
Sedel na lavičke pri šiestich víťazstvách, najdlhšej šnúre v histórii klubu od treťoligovej jari 2004. A v piatok s Púchovom (1:2) dokonca šiel do akcie.
V 79. minúte za stavu 0:2 nahradil Tótha. Požitavania už mali istý postup do baráže o prvú ligu, a tak si tréner Roman Hudec mohol dovoliť „filantropické“ gesto.
„Povedal som si, že Pichňu tam dám aj za nepriaznivého stavu. Možno sa to niekomu nepáči, ale je mi to totálne jedno. ‚Ďurimu‘ som strašne vďačný. Pomohol nám v krízovej situácii. Je to seriózny a čestný chalan, ktorý plní všetky pokyny. Chcel som, nech si v poslednom domácom ligovom zápase vychutná našu arénu. Možno to bol jeho prvý i posledný štart,“ objasnil Hudec.
Juraj Pichňa na jedenásť minút nahradil v bráne Gregora Tótha, ktorý skvele drží ViOn po zranení jednotky Patrika Richtera. (zdroj: Jozef Bedej)Stíha jeden tréning
„Nečakal som to! Na štvrtkovom tréningu mi nikto nič nehovoril, schovali si to na ‚tajňáša‘. Pred zápasom mi však tréner brankárov povedal, nech som pripravený, a tak som niečo začal tušiť. Cez polčasovú prestávku mi oznámil, že pôjdem do hry,“ začal s rozprávaním Juraj Pichňa.
Za jedenásť minút nemusel vytasiť žiadny zapamätateľný zákrok. V rozohrávke však nechyboval. Presne do nohy nahral aj pod tlakom napádajúceho protihráča.
„Nechcel som spraviť chybu. Terén bol dosť náročný, pieskovali ho, padali na ňom hráči aj brankári. Snažil som sa nešmyknúť, v polčasovej pauze som si vyskúšal pár nákopov. Necítil som veľký stres, skôr sa tešil, že si môžem zahrať s dobrými hráčmi. Nebál som sa vypýtať si loptu a hrať nohou, no priveľa som toho nestihol,“ hovoril gólman, ktorý s áčkom FC ViOn stíha len predzápasový tréning.
„Trénujem s béčkom vo Vrábľoch, kde sa starám aj o kategóriu U9, k tomu chodím do práce. Mám toho dosť. Dva tréningy na ViOne mi už časovo nevydajú. Aj pred štvrtkovým som bol v práci a po ňom zase utekal naspäť,“ prezradil Juraj Pichňa.
Hviezda ligy fúka lopty. Dajte mi aj trikrát viac, neodídem, dušuje sa Pichňa Čítajte Pivo do šatne
Aby sa v súťažnom zápase medzi každodenne trénujúcimi profíkmi zjavil amatér, ktorý popri futbale pracuje? Vskutku jedinečný moment. Brankár štvrtoligovej rezervy Zlatých Moraviec v civile dizajnuje 3D návrhy plastových dielov pre automobilky.
Keď v 79. minúte naskočil do druhej ligy, šéf vrábeľského futbalu Marián Bafrnec mu z tribúny gestom naznačil, že ho to čosi bude stáť.
„Chalanom z ViOnu som po Veľkej noci už priniesol zákusky a teraz to vidím na pivo. Nebudem môcť vynechať ani vrábeľskú kabínu,“ pousmial sa Juraj Pichňa, ktorý k futbalu vedie aj syna Tobiasa.
ViOn sa v baráži pobije o postup do prvej ligy. (zdroj: Jozef Bedej)Syna dojali fotky z Trnavy
Prehra 1:2 s Púchovom priveľké vrásky nerobila. Druhý najlepší tím druholigovej jari už má istú miestenku do baráže o postup do najvyššej súťaže.
„Páčilo sa mi, že tréner dal šancu mladým hráčom a tým, ktorí nehrávali pravidelne. V prvom polčase bolo trochu cítiť chýbajúcu kvalitu, no keď sme prestriedali, súpera sme dosť mleli a mali minimálne na remízu,“ hovoril brankár s prezývkou „Kajman“.
Kedysi chytal predposlednú súťaž vo vrábeľskej štvrti Dyčka. V klube dokonca natieral lapače za bránou. Keď prestúpil do hlavného klubu v meste, neštítil sa fúkať lopty či opraviť kompresor.
V minulosti ho v kariére až sedemkrát zastavila zlomenina ruky. Napriek tomu sa na staré kolená ocitol v kolektíve siahajúcom na prvú ligu.
„V baráži treba doma odohrať dobrý prvý zápas a keď budú hviezdy naklonené, v odvete by to mohlo vyjsť. Chalani v šatni si želajú skôr Trenčín než Ružomberok – a ja tiež. Rád by som si pozrel ďalší pekný štadión.
S ViOnom som bol aj v Trnave, hrali sme tam s Malženicami. Spravil som veľa fotiek, na Dyčke ukázal najlepšiemu kamarátovi ‚Piťkovi‘ Bušovskému a doma synovi, je veľký fanúšik Spartaka, chodievame tam na futbal, dojalo ho to. Synovca takisto,“ dodal Juraj Pichňa.
