NITRA. „Tím, tím, tím,“ radi v rozhovoroch opakovali hlavný tréner Andrej Kmeč a jeho asistent Ivan Švarný. Úspech postavili na kolektívnom poňatí, inak by to nešlo. Individuality síce dokázali rozhodnúť zápas, no v hokejovej mozaike sa museli podriadiť potrebám mužstva.
Preto je náročné hovoriť o tom, či Nitru za striebrom viac potiahol najlepší strelec play-off Josh Passolt alebo dríči z obrany na čele s prísnym Martinom Vitalošom.
MY Nitrianske noviny však nechceli ustúpiť z tradičnej posezónnej tradície. Zhodnotili sme hokejistov corgoňov za ich výkony vo vyraďovačke.
Šéf HK Nitra: Nebudeme preplácať hráčov ako Košice, Mezei môže byť ako Jágr Čítajte Brankári
LIBOR KAŠÍK. Znovu potvrdil, že lepšie než na bežné zápasy základnej časti sa dokáže vyhecovať na bitky o všetko. Vychytal prvé dve víťazstvá s Popradom, v treťom kľúčovo kiksoval, no v semifinále sa skvele vrátil do bránky a prispel k postupu cez Žilinu. Zväz ho zvolil najlepším Nitranom vo finále s Košicami. Napriek minimálne jednému „chytateľnému“ gólu v siedmom zápase. „Kaša“ sa lúči s visačkou miláčika fanúšikov. Keď v decembri 2022 prišiel do Nitry, bola v suteréne tabuľky a zažívala najhoršiu sezónu od ročníka 2011/12. S príchodom českého šoumena sa všetko obrátilo. Vychytal víťazstvo v Kontinentálnom pohári, záchranu v extralige (2023), titul (2024) a teraz striebro. V prínose pre klub je spomedzi cudzincov na úrovni Blackwatera, Lalibertého či Milama.
SAMI AITTOKALLIO. Chytá pokojnejším a menej „bláznivým“ štýlom než Kašík, čo dve sezóny ponúkalo efektné brankárske variácie. Znovu sa zaskvel sezónou, v ktorej by ste mu narátali iba málo lacných inkasovaní. Corgoňov potiahol najmä vo finiši štvrťfinále a na štarte semifinále, keď v štyroch zápasoch chytil 128 zo 136 striel. Vo finále ostal v civile na tribúne, keďže Nitra mala osem legionárov a na súpiske mohlo byť len sedem. Na skúseného Fína budú fanúšikovia radi spomínať. Pôsobil dojmom, že ho v bráne nič nemôže vykoľajiť.
Libor Kašík sa lúči s Nitrou ako miláčik fanúšikov. (zdroj: Jakub Kania)Obrancovia
BRANISLAV MEZEI. Rok čo rok sa opakujeme ako pokazená platňa. Mezei je absolútna legenda nitrianskeho hokeja. Po 17-ročnej kariére v zahraničí (1997 – 2014) si mohol vyložiť nohy na gauč, užívať si zarobené tisíce z NHL i KHL a nik by mu nič nevyčítal. Namiesto toho už jedenásť sezón ťahá materský klub. Ani v 44 rokoch (!) mu nenájdete jediný argument, prečo by mal končiť kariéru. V práci s pukom i bez neho v defenzíve zaručuje istotu, nekiksuje v rozohrávke, s prehľadom číta súboje a vzbudzuje prirodzenú autoritu ako žiadny iný hráč v šatni. Všetky vymenované schopnosti ho zdobili aj v uplynulom play-off. Aj preto kapitánovi len ťažko možno vyčítať nešťastný faul na 5+DKZ, ktorý v siedmom zápase naštartoval obrat Košíc. Pred zákrokom sa otáčal a protihráča nevidel.
ALEX COTTON. Nemálo fanúšikov má na kanadského obrancu spadnuté, no pre tím je definitívne prospešný. Zápasí s minimalizovaním chýb v rozohrávke a bránení vo vlastnom pásme, už druhýkrát po sebe ich v play-off robil menej než v základnej časti. Najvýraznejší výkon vo vyraďovačke predviedol v štvrtom dueli v Poprade, mečbalové víťazstvo podkul troma bodmi. Blysol sa presne takou podporou ofenzívy, kvôli ktorej ho Detroit kedysi draftoval aj ako „overagera“. S 50 bodmi stanovil nový sezónny rekord obrancu v extraligovej histórii Nitry.
Celý článok
nájdete aj v aktuálnych MY Nitrianskych novinách.
LUKE GREEN. Zosobňuje nitriansku filozofiu, viac než obrana ho baví útok. Najmä vo štvrťfinále mal problém v defenzíve. Postupne však – napriek zraneniu zo série s Popradom – o niečo zdvihol a najmä stabilizoval výkony. Pravidelne mával 20-minútový ice-time, režíroval presilovky, ktoré dlho spali, no v pravý čas tím potiahli. Pri mečbalovom víťazstve 6:2 v Žiline si pripísal štyri asistencie. Vieme si však predstaviť, že vedenie klubu by na Greenovom poste v nasledujúcej sezóne uvítalo komplexnejší a výraznejší typ beka.
MATEJ BAČA. Vizitka tuláka, ktorý v štyroch sezónach pred Nitrou vystriedal sedem klubov a ešte v decembri 2022 hral za prvoligové Brezno, je dávno preč. Bača pod Zoborom našiel svoju najlepšiu hokejovú verziu. Možno už aj prekonal prínos brata Martina, ktorý corgoňom v rokoch 2011 – 2014 slúžil ako obľúbený bitkár. Matej pevne zvláda situácie v obrannom pásme a čoraz viac ukazoval rastúce sebavedomie. V play-off si dovolil viacero výletov do útočnej tretiny a po niekoľkých jeho strelách gól doslova visel na vlásku. Myslí predovšetkým na bránenie, čo logicky vyvažuje tím plný ofenzívneho naturelu.
