TRENČÍN. Štyri baráže, štyri zelené fajky. V slovenskej lige niet väčšieho experta na tuhé boje o záchranu než IVAN GALÁD.
Trénerský odborník najväčšiu stopu zanechal v Nitre a práve v Trenčíne, ktorý v sobotu napevno udržal medzi elitou. Ofenzívou prebil poctivú obranu Zlatých
Moraviec, jeho bývalého klubu.
Po víťazstve 4:2 odpovedal na sedem otázok médií.

Ako hodnotíte odvetný zápas baráže?
Pôvodne sme sa nechceli dostať do tejto eliminácie. Keď už sa to stalo, potrebovali sme mentálne pripraviť nielen hráčov, ale aj celý klub na to, že také situácie sa v športe stávajú. Nebolo to jednoduché.
Som veľmi rád, že sme videli pekný a emotívny zápas s množstvom šancí na našej strane. Mali sme výborného protivníka. Prvoligové mužstvá si niekedy myslia, že baráž je jednoduchá. Nie je.
Budem vravieť čo najmenej. Teším sa, aj keď som sem neprišiel zachraňovať. Chcem vyjadriť obdiv chlapcom, ktorých vediem. Boli mi veľmi milí a zlatí. Ťažšie sa mi darilo spraviť z nich tím.
Obdiv takisto patrí súperovi. Najmä môjmu priateľovi, majiteľovi klubu. Za to, ako sa ViOn prezentoval v týchto dvoch zápasoch.

Na faul Donkora, kmeňového hráča Trenčína v službách ViOnu, sa vás spýtame inak než trénera Zlatých Moraviec. Mali ste hneď jasno, že bude penalta?
Nie. Neriešil som to.
Zvládli ste aj vašu štvrtú baráž. S úsmevom pritom hovoríte, aby vás obchádzali...
Nechcel by som z tohto miesta hovoriť o sebe. Nie je to vôbec podstatné. Ale ďakujem, vážim si, že to sledujete. Nie je to jednoduché. Človek si zapamätá v živote nie šedé dni, ale tie, ktoré niečo znamenajú. Tie predĺžia život, lebo ste šťastní.
Teraz nasleduje Liptovská Mara, ryby a rum?
Nie, zanedbal som študentov, budem sa im venovať. Ale rum tam asi bude.
Pred dvoma rokmi ste zachránili práve ViOn. Nie je vám trochu ľúto, že nebude hrať prvú ligu?
Oba kluby by si to zaslúžili. ViOn sa tam dostane. Určite.

Aká je vaša budúcnosť?
Úplne jasná. Na niečo som sem prišiel. Vo vyššom veku nie je jednoduché byť tréner, keď ste v mužstvách, ktoré sú priemerné.
Myslím si, že toto bol z vlastného rozhodnutia môj posledný zápas v Trenčíne. Svoju úlohu som splnil. Zase budem čakať, kým niekto bude potrebovať pomoc. Ale hlavne sa chcem vrátiť k študentom. Určite. Byť hlavným trénerom v Trenčíne nie je jednoduché.
V šatni je veľa národností. Aj hráčske typy, s ktorými sa ťažšie pracuje?
Je to kozmopolitné mužstvo.
Asi najväčší zážitok som mal po góle Emeku. V klube má problémy, no po góle bežal za mnou a prejavil úctu. Z toho sa teším. Nie vždy je jednoduché pracovať s cudzincami. Pozrite sa na hokej. Keď sú zlí importi, pošlú ich preč. Vo futbale musíme nosiť kvalitných ako Slovan. Nie vždy to tak je.“