V ten istý večer, kedy (nielen) Svätoplukovo námestie rozosmutnil víťazný gól Košíc v predĺžení siedmeho zápasu extraligy, sa jeden Nitran predsa tešil z titulu.
Andrej KOLLÁR (25) síce v mládeži strávil niekoľko sezón v Trenčíne, ale ani na sekundu nezaváha pri otázke, či sa považuje za Nitrana. „Jasné, že som Nitran. Narodil som sa tu, vyrastal som tu i začínal s hokejom,“ odvetí rázne.
Od 29. apríla 2025 sa pýši titulom majstra českej extraligy. Úspech brnenskej Komety bol tak trochu ako Popoluškin príbeh.
Aká bola vaša rola v tíme Komety vo štvrtej sezóne?
Obvykle som bol centrom tretieho útoku. Niekedy som bol vo štvrtej lajne, výnimočne aj v druhej. Na presilovky som nechodil, ale oslabenia áno, to bola pravidelne moja parketa.
V predošlých troch sezónach sme sa nedostali ani do semifinále, teraz sme to chceli zlomiť.
Do play-off ste išli zo 4. miesta. Série proti Sparte i Pardubiciam mali niečo spoločné. Vždy ste mohli v šiestom zápase doma rozhodnúť, ale to sa nepodarilo.
Máte pravdu. Tie zápasy nám utiekli medzi prsty, ale vždy sme si verili na ten siedmy zápas, aj keď sme ho hrali vonku.
Kedy ste si uvedomili, že mužstvo má na veľký úspech?
Prvý zápas na Sparte nám dosť psychicky pomohol. Vyhrali sme 3:2, hoci sme mali len 9 striel v zápase. Po zápase v šatni sme sa na seba pozerali, že ako sme to „vykradli“ (úsmev). Uvedomili sme si, že keď sme dokázali vyhrať s 9 strelami, tak dokážeme poraziť každého.
Siedmy zápas na Sparte ste vyhrali 3:1 pred 17 132 divákmi. Prelaďme však na finálovú sériu proti Pardubiciam. Strelili ste v nej dva góly. Najskôr víťazný v piatom dueli, vonku.
Hej, spomínam si. Zábranský mi to pekne hodil, mal som síce pred sebou hráčov, ale zavrel som oči a vystrelil. (úsmev)
V šiestom zápase mohla Kometa doma rozhodnúť. Šampanské sa určite chladilo.
Možno sa chladilo, ale nevedel som o tom. Bolo by pekné oslavovať doma, všetci to očakávali. Lenže zápas bol ťažký. Ako keby sme mali zviazané ruky. Veľmi sme chceli, veci nám nevychádzali.
Išli ste do siedmeho zápasu inak nastavení?
Verili sme si. Žiadny stres sme necítili. Boli sme outsideri v týchto sériách, nemali sme čo stratiť. Pardubice nás zo začiatku zatlačili, náš brankár Postava nás veľmi podržal, do 10. minúty chytil tri góly. Prežili sme to, potom sme dali vedúci gól, získali sme momentum a už to išlo.
Práve váš gól bol posledný vo finálovej sérii.
Naň asi dlho nezabudnem. Aj keď padol do prázdnej brány. Čakali nás po ňom ešte štyri minúty, ale verili sme, že vedenie 3:0 už udržíme. Bola to nádherná bodka za sezónou. Tešili sme sa ako blázni.
Aké boli oslavy?
Niečo úžasné. Ľudia sa zhromaždili ešte v Pardubiciach pri autobuse. Keď sme prišli do Brna, čakali nás v noci pri štadióne. Neskôr na autogramiáde sme sa podpisovali tuším štyri hodiny. Po meste sme sa vozili na autobuse bez strechy a na námestí nás čakali tisíce ľudí. Naozaj si to číslo netrúfam odhadnúť. Brno skrátka žije hokejom. Aréna so 7700 divákmi býva vypredaná. Preto je skvelé, že dokončujú novú, ktorá bude mať o 5-tisíc viac miest.
Je výsadou hrať za Brno?
Pre mňa je to zážitok. Ja si veľmi cením, že som tu. Kometa je hokejová značka. Podobne ako Nitra na Slovensku, v Brne je najlepšia kulisa v Čechách. Sú tu mega fanúšikovia so všetkým, čo k tomu patrí.
Ďalej sa dočítate:
* aké zaujímavé rituály mali hráči Brna
* aký podiel ma triumfe mal tréner Pokorný
* čo bolo cieľom hráčov Brna, keď uvideli nabitú súpisku Sparty či Pardubíc
* čím bola táto sezóna pre Andreja ešte výnimočná
* aká novinka v príprave na zápas mu počas sezóny pomáhala
* či pokračuje v Brne.
Slovo dostal aj jeho otec Andrej Kollár st. Ako videl jeho sezónu, čo boli synove silné stránky, či ako vníma tento úspech.
Malo mužstvo nejaké rituály? Napríklad Nitrania si páskou lepili želané výsledky do šatní.
