RIŠŇOVCE. Je najväčšou hviezdou oblastného futbalu pri Nitre – o tom nemôže byť ani debata.
ADRIÁN GREBÁČ (26) sa vo februári po dva a pol roku gólových koncertoch v nemeckom Hofkirchene vrátil do siedmej ligy ObFZ Nitra – a okamžite rozbil scénu.
Vrábľom vystrieľal titul v II. lige U19, v šestnástich hral tretiu ligu, v Dunajskej Strede trénoval s áčkom, doma na Dyčke zažil 52-gólovú sezónu, Nevidzanom vyhral vianočný AQUAFLOT Cup a s Veľkým Cetínom v piatok zopakoval zlato z Campri Cupu z roku 2021.
Veľký futbal mu vzali aj zranenia. Keď hral druhú najvyššiu súťaž za Zvolen, odpadol na ihrisku. Doktori mu povedali, že pri vyššej záťaži sa mu slabšie prekrvuje organizmus. Veľký futbal mu prakticky zakázali, ostal mu iba dedinský.

Späť do jari 2025: „Herthu“ vytiahol z piateho miesta na tretie (i k postupu do VI. ligy Stred) a dvoma gólmi proti Mojmírovciam včera vystrelil i pohárové prvenstvo. V 18 zápasoch skóroval 33-krát!
Keď stratí loptu, nevráti sa. No keď ju získa, začína šou. Tak hral aj vo finále Campri Cupu. Navonok ležérne, no v kľúčových momentoch klinicky presne. Trafil priamy kop na 1:0, potom sa pohral s obranou a zasvietilo 2:0.
„Grebi“ je v ObFZ Nitra celebritou, ktorú má v ústach každý. Komusi vadí jeho extravagantný štýl hry, no takmer každý rešpektuje, čoho je s loptou schopný. Ktorési zápasy „odchodí“ v „dôchodcovskom“ tempe, beztak stíha byť za hrdinu. Piatok patril do tejto kategórie.
„Som hráč, na ktorého treba robiť,“ netajil Adrián Grebáč, líder jarnej jazdy Veľkého Cetína a ústredná postava finále Campri Cupu proti Mojmírovciam.
V rozhovore sa dočítate:
- čo povedal o provokáciách s Dvorským,
- aké sarkazmy mu kričali Mojmírovčania,
- prečo je Veľký Cetín podľa Grebáča veľké mužstvo,
- čo povedal o budúcnosti a ponukách z Kolíňan či Dyčky,
- kto ho asi bude nenávidieť,
- prečo ho už neláka veľký futbal
Keby sme tvrdili, že nič ste nehrali, no aj tak ste hrdinom, do akej miery by ste sa hádali?
Asi by som vám dal za pravdu. Dnes to povedal aj tréner – sú hráči, na ktorých mužstvo musí robiť. Asi aj ja budem jeden z nich. Do defenzívy chlapcom veľa nepomôžem, neklamme si. Vpredu som tentoraz veľa nevymyslel, chvalabohu, dvakrát mi to tam spadlo.
Nepovedal by som, že som hrdina. Gólmi som rozhodol, niekto si pozrie Futbalnet a povie si, že opäť to bolo o mne. Za finále však treba zložiť klobúk pred Hanakovičom, chytil tri gólovky. Pre mňa je hrdina Ivan.

Aj vy ste boli dôvodom, prečo boli Mojmírovce dlho lepšie. Na hrote ste to s pohybom neprehnali, naopak, súper mal vpredu dravého Sebastiána Tulipána, ktorý sa vracal a zrážal v súbojoch. No keďže váš štýl hry prináša úspech, asi ho nezmeníte...
Trénera som pred týždňom „sfúkol“, prečo mi pred zápasom nič nehovorí. Nech mi porozpráva niečo o taktike a povie, čo mu vadí. „Chari“ mi však odpovedal, že čo vo futbale vychádza, to netreba meniť. Ak to vychádza, tak je to fajn.
Boli ste mužom kľúčových momentov. Ako ste videli dve gólové situácie?
Pri priamom kope som videl, že brankárovi kmitala noha a ide za múr. Povedal som si, že to len prihrám k tyčke a snáď gólman spraví krok smerom k múru a nestihne sa vrátiť. Tak to napokon aj vyšlo. Rozhodla moja šikovnosť a asi aj neskúsenosť mladého brankára. Trafiť mu to cez múr by bolo náročné, asi by som to nedal.
A druhý gól? Dejan Kotula odkopol loptu, padla mi za stopéra. Bol som presvedčený, že obranca pôjde do zákroku, hodil som si to na ľavú nohu a v strede šestnástky to už pre mňa nebol problém.

Mali ste zamiesené na hetrik, chýbalo málo...
Nechýbalo veľa. V niektorých situáciách som strieľal spoza šestnástky, mohli sme si to radšej ťuknúť. Bolo by pekné dať hetrik vo finále, ale nehnevá ma to, vyhrali sme.
Vzdušný bozk Tomášovi Dvorskému z Mojmíroviec a doťahovačky, to k tomu asi patrí, však?