„Proti škodcom stromy chránime rozsiahlou chemickou ochranou. Medzi najnebezpečnejších patria najmä ploskáčik pagaštanový a fytopatogénna huba (Guignardia aesculi). Škodca ničí listy požerom, vytvára v nich takzvané míny, ktoré následne zaschýnajú. Takéto poškodenie vytvára priestor pre napadnutie listov fytopatogénnou hubou. Listy po napadnutí hubou predčasne hromadne opadávajú, čím sa zhoršuje aj celkový zdravotný stav stromu. Huba sama osebe by na zdravých stromoch parazitovať nemohla. Napáda však oslabené stromy, poškodené požerom ploskáčika. Do takýchto „otvorených rán“ v listoch, po cicaní húsenicami, už ľahšie vstupuje mikroskopické ochorenie a ešte viac zhoršuje stav stromu. Chrobák ploskáčik pagaštanový je nebezpečný najmä preto, lebo má rozsiahly výskyt v celej juhozápadnej Európe a nemá prirodzeného predátora, ktorý by ho v prírode likvidoval,“ hovorí Zuzana Ludasová z oddelenia komunálnych činností Mestského úradu v Šali.
Prvý postrek zrealizovali na základe bionómie škodcu tak, aby zasiahli jeho prvú generáciu v období hromadného kladenia vajíčok v polovici mája. Zopakovali ho v období rojenia motýľov 29. júna. Celkove ošetrili 180 stromov. Aj preto sú v tomto roku gaštany vo veľmi dobrom stave.
Z. Ludasová dodala, že škodca v našich klimatických podmienkach vytvára dve až tri generácie za rok. Na pravidelne ošetrovaných miestach už dnes ploskáčik pagaštanový nespôsobuje významnejšie problémy.
Ošetrovali aj stromy javorovca jaseňolistého. „Tie sme postrekovali proti spriadačovi americkému (Hyphantria cunea). Škodca spôsobuje poškodenie stromu požerom listov, pričom poškodené časti obaľuje pavučinou a vytvára takzvané pavučinové hniezda.
V tomto roku však listy na stromoch niektorých javorov zhnedli. Príčiny sú možno v ich nedostatočnej výžive alebo v dôsledku vplyvu exhalátov,“ zhodnotila ich zdravotný stav. Dozvedeli sme sa tiež, že v Šali sú v najväčšom počte zastúpené javory, ďalej brezy, agáty a jasene.
