cky. Z pôvodného plánu navštíviť Izrael postupne vznikali nové cestovateľské vášne. Hlad po poznaní mohli zasýtiť len nové trasy. Izrael bol cieľom nielen ako krajina spojená so životom Ježiša. Marcel túžil spoznať aj bežný život krajiny. Chcel vidieť obyčajných ľudí pracovať, zoznámiť sa s ich zvykmi.
„Duch národa nie je zavretý v chrámoch, mešitách alebo v Múre nárekov. Je tam, kde sa rodia deti, kde muži pracujú, ženy varia a starci sedia na priedomí. Je v nich múdrosť vekov i tradičná pohostinnosť. Priam svätou povinnosťou je pre nich postarať sa o pútnika,“ vraví Marcel, no jedným dychom dodáva, že to nikdy nechcel zneužiť. Vždy sa snažil zapojiť do prác a boli miesta, kde pobudol aj dlhšie, len aby mohol pomôcť pri sezónnych prácach.
Ako vnímajú izraelsko-palestínsky konflikt ľudia, ktorých sa priamo dotýka? Marcel tvrdí, že ako bežnú realitu. „Nevládne u nich nenávisť a strach. Iba prítomnosť vojakov v určitých oblastiach dáva tušiť, že niečo nie je v poriadku. Pre našinca čudná záležitosť, pre domorodca rutinná kulisa.“
Egypt chcel navštíviť len nakrátko. Nakoniec ho prešiel celý stopom. „Je to zázračná krajina. Zrazu ste v inom svete. Akoby sa pred vami otvorila história a vy ste jej súčasťou. Ocitnete sa priamo uprostred diania. A k tomu si predstavte tradičný kolorit krajiny, jej faunu a obyvateľov. Vždy, keď si spomeniem na Egypt, začujem krik domorodcov, vidím ich tajuplné pohľady,“ usmieva sa Marcel. „Nie je možné prekričať žiadneho z nich. Rodia sa i zomierajú v hluku. Je to ich neodmysliteľná životná filozofia.“ Celý Egypt precestoval stopom a ako tvrdí, nič krajšie nevidel.
Zrazu nečakane preskočí z Egypta na Kanárske ostrovy. „Kraj papagájov, úplne iná príroda. Prespal som jednu noc na Teneriffe, priamo na sopke, pod holým nebom. Bola tam neskutočná zima.“
Odpije si z čaju a spýta sa, čo chcem ešte vedieť. Odpovedala som, že všetko. „Všetko sa nedá povedať. Musíte to zažiť, precítiť,“ odpovie Marcel s úsmevom, rovnako tajomným ako krajiny, s ktorými sú spojené jeho cestovateľské zážitky.
