Vyhliadli si ho na dedine, ale urobil ligovú kariéru. Bol pri slávnom postupe AC Nitra do federálnej ligy v roku 1971 a najvyššiu československú súťaž hral štyri roky. Prischla mu prezývka „Ďulo“.
Žiaľ, Július Porubský už nie je medzi nami. Zomrel 9. augusta vo veku 83 rokov. V posledných desiatich rokoch života mal vážne zdravotné problémy.
Rodák z Černíka
Július Porubský vyrastal v Černíku (okres Nové Zámky). Narodil sa počas druhej svetovej vojny, 28. 6. 1942.
V rodnej obci už od 16 rokov hrával za dospelých. Na vojne v Klatovách ho postavili do útoku a stal sa najlepším strelcom divízie s 23 gólmi. V Černíku si ho všimli funkcionári AC Nitra a v roku 1965 prestúpil.
Na „Ďula“ si teraz zaspomíname tak trochu netradične. Jeho manželka Mária nám totiž poskytla jeho starší životopis, z ktorého sme vybrali niektoré pasáže.
Začítajte sa a predstavte si, že počujete, ako vám to hovorí sám Ďulo.
„Dva roky som do Nitry dochádzal autobusom odchádzajúcim z Černíka o 5.00 h, aby som o 6.00 nastúpil na zmenu v Dopravostroji Nitra, po nej o 15. hodine na tréning a potom som cestoval do večernej priemyselnej školy strojníckej v Šuranoch.“
Július Porubský (1942 - 2025). Za postup dostali 3000 korún
Keď sa Július Porubský oženil v roku 1966 s Máriou Ružanskou, už stabilne hrával československú druholigovú súťaž.
„Jej účastníkmi boli mužstvá ako Zbrojovka Brno, Jablonec, Bohemians, Liberec, VSŽ Košice, Michalovce, užili sme si veľa únavného cestovania autobusom. Nemali sme žiadne úľavy z práce, ani zo štúdia. Za vyhratý zápas sme dostávali 300 Kčs, za remízu 150 Kčs a za prehru nič.
V ročníku 1970/71 sme postúpili do prvej československej ligy, za čo sme dostali 3000 Kčs. Bol som aj kapitánom mužstva, pod vedením trénerov Skyvu, Čurgaliho a Puchera som odohral viac ako sto ligových zápasov.“
Zaujímavosť je, že Porubský v lige debutoval veľmi neskoro, až ako 29-ročný. Obvykle nastupoval na kraji alebo v strede obrany.
„Na základe umiestnenia v ligovej tabuľke sme boli v letných ligových prestávkach zaradení do európskeho Interpohára, v ktorom sme trikrát vyhrali skupinu, súpermi boli napr. Innsbruck, Braunschweig, Kodaň, Amsterdam, Štokholm, Göteborg. S týmito mužstvami sme neprehrali doma ani vonku, čo považujem za úspech!“
Trénerské úspechy
Po kariére ešte úspešne ukončil diaľkové štúdium na VŠP a získal titul inžinier - ekonóm. S futbalom však neskončil.
„Popri manažérskej funkcii v družstve Služba Nitra som ešte pôsobil v Zbehoch ako hrajúci tréner, ako tréner Preselian sme trikrát postúpili. Trénersky som pôsobil aj v Pohraniciach a vo Vinodole, až do mojej 60-tky.
Šport mi pomohol relaxovať, udržiavať fyzickú kondíciu, morálno-vôľové vlastnosti, spoznať veľa krajín a v neposlednom rade získať veľa priateľov,“ citujeme slová Júliusa Porubského.
Kytica pre historickú chvíľu
Zostala po ňom manželka Mária. Muža, s ktorým bola spolu 59 rokov, pochovala pred dvoma týždňami. Spomína naňho s láskou.
„Futbal bol preňho všetkým, bol preňho priestorom na sebarealizáciu. Hlavná náplň jeho času. Keď sme sa zoznámili, nevedela som o futbale nič, ale neskôr sme už aj spolu sledovali zápasy v televízii. Chodila som na každý domáci zápas. Keď postúpili v roku 1971, to bola veľká udalosť. Čakala som ho s kyticou na štadióne. Potom som sa dočítala, ako sa hráči vyjadrovali do novín. Ďulo povedal: Kytica kvetov od mojej najdrahšej mi bude navždy pripomínať skvelý úspech tejto partie,“ prezradila Mária Porubská, ktorá stále pôsobí ako docentka na UKF, je odborníčkou na chémiu.
„Ďulko bol výborný spoločník. Obaja sme pochádzali zo speváckej rodiny. Aj vo vyššom veku sme si spolu radi zaspievali i zatancovali. Vedel byť vtipný, ale hlavne to bol dobrák. Hovoril, že so mnou prežil šťastný život,“ dodala pani Mária so slzami na krajíčku.
Ďulo, zbohom, odpočívaj v pokoji!
