NITRA. Delí ich rok a osem dní a spája znamenie škorpióna. Rovnako ako Voltaire, Picasso či Maradona. Nie sú však slávni filozofi, maliari ani futbalové legendy. Cestu do učebníc si razia po svojom.
Miro a Tomáš. Tomáš a Miro. Dve mená, ktoré zmenili nitriansky hokej. Pred nimi získal štyri extraligové medaily za dvadsaťdva rokov, v ich funkcionárskej ére (2015 – 2025) až sedem z deviatich play-off.
Odkedy MIROSLAV KOVÁČIK (46) a TOMÁŠ CHRENKO (47) ako prezident a generálny manažér riadia hokej pod Zoborom, nik v republike ho nerobí lepšie.
Dôkazy? Jasne najviac medailí v dekáde spomedzi všetkých klubov, desiatky Slovákov posunutých do európskych či zámorských súťaží a do reprezentácie, vypredané hľadisko s dlhodobo najlepšou atmosférou na Slovensku a udávanie trendov, ktoré ostatní opakovali. So 16-ročnými talentmi v zostave či priekopníckymi podpismi rozdielových cudzincov.
Z provinčného klubu spravili dynastiu pozlátenú historicky prvými dvoma titulmi. Cestu za tretím chcú začať storočnicovým kádrom nabitým od hlavy až po päty. V meste sú tak rešpektovaní, že ak by jeden z nich kandidoval za primátora, mal by veľké šance na úspech.
Miroslav Kováčik a Tomáš Chrenko si skraja novej sezóny pripomínajú desiate výročie v kreslách šéfov HK Nitra. MY Nitrianske noviny ich vyspovedali v unikátnom „dvojrozhovore“.
„Naše najlepšie rozhodnutie za desať rokov? Že sme do toho išli,“ unisono vyriekli a odpovedali na takmer tridsať otázok.
Dočítate sa:
- aký posledný sen im ostal s Nitrou,
- prečo Chrenko najprv odmietol pozíciu manažéra a akú má „neskutočnú databázu“,
- ktorý zážitok s fanúšikmi si za desať rokov cenia najviac,
- prečo im nie všetci hneď verili,
- kedy im za desať rokov bolo najťažšie a koľkokrát sa pohádali,
- prečo sa rozlúčili so Stümpelom,
- prečo by Stavjaňa bez nich nebol v Nitre nesmrteľný a čo si myslia o Kmečovi,
- prečo mali vyhrať viac titulov,
- čím by zostup bol pre Nitru tragický,
- ako riadia skvostnú mládež,
- prečo sa im príprava nového štadiónu zdá pomalá
„Šestnástky“ po Hrtúsovi
Aká je vaša prvá spomienka na toho druhého? Kedy Kováčik zistil, že existuje Chrenko – a naopak?
Kováčik: „Na druhom stupni základnej školy. Ja som ako ročník 1978 hrával a chodil do triedy so ‚sedemdesiatdeviatkami‘, Tomáš bol o rok starší, hrával s chalanmi ročníkov 1977 a 1978. Vnímal som, že vo svojom tíme je najlepší. Mal číslo šestnásť – ako ja. Viac než Tomáša som poznal o dva roky starších chalanov ako Himler, Marinov, Barto, Kmeč, Ocelka a Petrík, s ktorými sme boli ako ŠHT v dvojičke.“
Chrenko: „Šestnástku mohli mať len vyvolení, najlepší z ročníka. Nosil ju totiž ‚Ičo‘ Hrtús. Vtedy boli dresy po dvadsiatku.“
Kedy ste spolu prvýkrát hrali v jednom tíme?
Kováčik: „Až v doraste. Raz som v ŠHT šiel za starších, keď bol ktosi chorý, ale iba raz. Vtedy bolo takpovediac tisíc detí a každý hral za svoj ročník. Nie ako dnes, že najlepší chodia za starších.“
Chrenko: „V doraste sa spojili dva ročníky a prvýkrát sme hrali spolu. Dve sezóny. Miro stále hrával centra, no v staršom doraste ho prerobili na krídlo.“
Kováčik a Chrenko za Nitru v extralige
ZÁPASY: Kováčik 382 (14.), Chrenko 553 (6.)
BODY: Kováčik 206 (13.), Chrenko 371 (2.)
GÓLY: Kováčik 96 (11.), Chrenko 142 (5.)
ASISTENCIE: Kováčik 110. (16.), Chrenko 229 (2.)
TRESTNÉ MINÚTY: Kováčik 616 (4.), Chrenko 528 (8.)
Nitre ste pod vedením Djulneara Salijiho v roku 1996 spoločne vyhrali dorastenecký titul. Ako si na to spomínate?
Kováčik: „Ja som vyhral dva, Tomáš stihol jeden, potom vyšiel z dorastu. Bol to nečakaný titul. Prvé dva zápasy sme prehrali a ‚Ďulo‘ Saliji nás nahnal do posilňovne. Keď neviete hrať hokej, budete aspoň silní – povedal nám. V priebehu sezóny sme sa však vykryštalizovali majstrovsky. Do play-off sme nešli z prvého miesta, aj tak sme prakticky všetko vyhrali.“
Chrenko: „Pre Nitru bol dorastenecký titul veľká vec. Predtým sa podaril iba partii okolo Jožka Stümpela. Bola to skvelá sezóna, v tíme sa stretli výborní hokejisti. Veľká škoda, že vtedy mladí hráči nemali podporu ako dnes. Väčšina sa rozpŕchla preč alebo skončila s hokejom. Boli to úplne iné časy. Rád spomínam aj na dorasteneckú sezónu 1994/95, Mirovu prvú, keď sme skončili v semifinále. Dosť veľkú časť z nej som hral v útoku s ním a Andrejom Kmečom.“
Spolu na Malorke
Tomáš v áčku strávil štrnásť sezón, Miro jedenásť a bok po boku ste hrali v deviatich ročníkoch. Sedeli ste vedľa seba v šatni?
Kováčik: „Prevažne áno. Ako mladí sme si to príliš nemohli určiť, ale vo vyššom veku už áno.“
Chrenko: „Aj v autobuse sme sedávali za sebou. Už vtedy sme preberali, čo by sa mohlo robiť lepšie. Na rozcvičke sme sa obzerali po štadióne a zhovárali sa, čo by mohlo byť inak.“
Darček od Incaru je najkrajší v lige. Titul ako jediný cieľ storočnice Čítajte Čo ste na tom druhom na ľade vždy obdivovali a čo vám, naopak, na ňom vadilo?
Kováčik: „Tomášovi som vždy závidel špičkovú techniku. Asi najlepšiu v lige. Hoci nemal silnú strelu, góly dával ľahko. Bol lepší zakončovateľ než ja.“
Chrenko: „To by som nepovedal...“
Kováčik: „Ale áno, na góly som potreboval viac šancí než ty. Najmä v začiatkoch kariéry. Po tridsiatke to už bolo iné. ‚Ľúbil‘ si puk. Tak si však hral všetky športy – veril si si, že si dobrý. Mohol si ho posúvať skôr, no to bol skrátka tvoj štýl. Vždy som sa snažil prispôsobiť spoluhráčom.“
Chrenko: „Miro bol komplexný a tímový hráč. Výborný dopredu i dozadu, zodpovedný. Dokázal vytvárať šance i premieňať, k tomu skvele bránil. Bol veľmi odolný. Hral by aj s odtrhnutou hlavou. Podľa mňa nemal žiadne slabiny.“
Než ste sa stali spolumajiteľmi klubu, do akej miery by ste o sebe povedali, že ste kamaráti?
Chrenko: „Do veľkej. Hlavne vo vyššom veku. Spoločne nám vadilo, keď v klube niečo neladilo. V Nitre sme zažili krásne časy, ale aj ťažké. Veľmi ťažké. Dosť dlho neboli výplaty, prípadne nefungovali základné veci, neboli hokejky, materiál.“
Kováčik: „Keď sme ako 19-roční prechádzali do áčka, čo sa veľa dorastencom nepodarilo, s Tomášom sme držali spolu. Dokonca sme šli spolu na dovolenku na Malorku, aj s Jurom Slovákom. Ako 20-ročný som bol prvýkrát pri mori.“
Tomáš Chrenko (vľavo) a Miroslav Kováčik (vpravo) - medzi nimi Stanislav Petrík a Jaroslav Jacko - dotiahli Nitru aj k titulu na MS veteránov 2017. (zdroj: asp)Neskutočná databáza
Chrenkov otec Jozef bol šéfom klubu v 90-tych rokoch, Kováčikov svokor Ján Plandora zase Nitru manažérsky doviedol k prvým medailám. Prišlo vám ako hráčom na um, že „zdedíte“ riadiace funkcie?
Chrenko: „Vôbec mi to nenapadlo. Keď som hral hokej, tak som hral hokej. Maximálne som premýšľal nad tým, čo a ako robia tréneri a čo si o tom myslím. S otcom sme nikdy neriešili, že raz budem riadiť klub ako on. Hokej robil vždy popri zamestnaní, celý život pracoval v Agrokomplexe.“
Kováčik: „Aj svokor sa klubu venoval popri práci. Nie ako my s Tomášom, prakticky profesionálni manažéri. Nikdy mi neprišlo na um, že budem riadiť klub, ani som neveril, že by taká ponuka mohla prísť. Po kariére som sa skôr chcel venovať stavebníctvu, baví ma to, mám aj takú strednú školu. Založil by som si firmu, alebo by som normálne pracoval.“
Ako sa zrodili vaše nástupy do funkcií v lete 2015?
Kováčik: „Svokor mal toho už dosť. V práci i hokeji. Sezónu 2014/15 bral ako poslednú, chcel sa z klubu stiahnuť. S funkciou prezidenta ma oslovil Robo Pánis, teraz spolumajiteľ klubu. Moja prvá myšlienka bola, aby s nami do toho šiel aj Tomáš. Už rok-dva predtým sme spolu debatovali, čo by sa malo v nitrianskom hokeji zmeniť.“
Chrenko: „Robo Pánis, Jano Plandora a primátor Jozef Dvonč ma oslovili už v roku 2014. Vtedy s ponukou manažéra mládeže. Odmietol som, lebo som ešte rok chcel hrať, pôsobil som v Nových Zámkoch. Sezónu som nedokončil kvôli zdravotným ťažkostiam. A potom, na jar 2015, prišla ponuka znova. Už na celý klub.“
Kováčik: „Tiež ma zastavilo zranenie. Aj keď som sa pokúšal vrátiť, na prvom tréningu som videl, že to nefunguje a nohu si necítim na ľade. Vtedy som nastúpil na pozíciu druhého asistenta trénera k Stavjaňovi a Kmečovi, no vedel som, že v ďalšej sezóne by som mal byť vo vedení. Tomáš vtedy chodil do vipky a spolu sme dumali, ako klub pohneme vpred.“
Zmení sa tretina mužstva, o zotrvaní Stavjaňu rokujú Čítajte Hneď v prvej sezóne ste Nitru doviedli k prvému titulu v histórii. Bolo to znamenie, že od začiatku vás stráži šťastná hviezda?
Chrenko: „Na začiatku sme museli riešiť toľko problémov a nastaviť tak veľa vecí, že o titule sme iba ticho snívali. Posilnil nám pozíciu a dôveru okolia. Ako hráči sme ho nezažili, ako funkcionári hneď v prvej sezóne. Neskromne poviem, že sme vedeli, čo robíme. Mužstvo po zmenách výborne trénovalo i hralo. Malo kvalitu aj charakter – a dopadlo to fantasticky.“
Kováčik: „Mám víťaznú mentalitu, vždy chcem všetko vyhrať, no vtedy sme to nebrali tak, že staviame mužstvo na titul. V prvom rade sme chceli skonsolidovať klub, aby fungoval tak, ako si predstavujeme. Bolo náročné sa dohodnúť s hráčmi a urovnať záväzky z predošlej sezóny. Niektorým sa nepáčilo, aké hokejky dostali na začiatku ročníka. Problémov bolo viac. Potom však zistili, že všetko, čo im hovoríme, platí. Hneď v prvej sezóne sme si vybudovali dôveru.“
Celý dvojrozhovor
nájdete aj v 9-stranovej hokejovej prílohe aktuálnych MY Nitrianskych novín.
Ako máte rozdelené kompetencie?
