NITRA. „Je to už neúnosné,“ komentoval situáciu na pešej zóne advokát Miloš Cimrák. Svoj názor prišiel povedať na štvrtkové mestské zastupiteľstvo ako „občan, ktorý sa už nemôže na to pozerať“.
Spomínal opitých bezdomovcov, rozpadajúci sa mestský dom, rozbitú dlažbu, nefunkčnú fontánu. „To je výkladná skriňa mesta Nitry?“ pýtal sa.
„Kanceláriu mám na pešej zóne, takže to mám v priamom prenose. To, čo tam vidím každý deň, je hnus. Neodporúčam nikomu sedieť na tých lavičkách,“ dodal.
Poukázal, že sa z pešej strácajú obchody, „už tam vidíte len secondhandy, záložne a podobné veci“.
Miloš Cimrák sa zapojil do diskusie na rokovaní zastupiteľstva. (zdroj: mh)O problémoch prišli na zastupiteľstvo porozprávať aj majitelia prevádzok. Poslanci nakoniec schválili uznesenie, ktoré navrhol Ján Greššo.
Primátor má predložiť na najbližšie rokovanie návrh riešenia problémovej situácie na pešej zóne. Zamerať sa má najmä na obťažovanie návštevníkov neprispôsobivými občanmi a na komplexnú opravu.
„Nájsť riešenie bude ťažké. Toto musí byť pokus – omyl,“ povedala poslankyňa Petra Ajdariová, predsedníčka mestskej sociálnej komisie.
„My ich potrebujeme nejakým spôsobom umravniť, my ich nevyzmizíkujeme, len sa nám budú presúvať,“ konštatovala o bezdomovcoch.
Jedinou cestou je podľa nej spolupráca terénni sociálni pracovníci – mestská polícia – štátna polícia. „Aby tam sústavne chodili, aby to oni mali v hlave.“
Pijú, žobrú, obťažujú
Práve neprispôsobiví obyvatelia v centre boli dôvodom, prečo poslanci rozšírili zákaz piť alkohol na verejnosti na celý deň. Platí to už dva roky.
Pred obchodný dom vrátili po rokoch lavičky, množia sa sťažnosti. Rozšírenie zákazu piť alkohol podľa mesta pomohlo Čítajte Návrh bol vtedy predložený na základe pripomienky firmy Nitrazdroj. Patrí jej predajňa Úspech na začiatku pešej zóny, pred ktorou sa na lavičkách zgrupujú neprispôsobiví.
Aktuálne tam pribudli aj skupinky žobrajúcich žien. Vo štvrtok o nich hovorila Slávka Bernáthová, ktorá má oproti Kaváreň na korze. K poslancom sa prihovorila po nitránsky, hovorila o bezdomovcoch, asociáloch, narkomanoch a cigáňoch.
„Nebudem si dávať servítku pred hubu, že sú to Rómovia. Cigáňov je tu čím ďalej, tým vác. A je smutné a úbohé, že my ako Nitránčani sme toto dopustili. Nemáme čo turistom ponúknuť,“ kritizovala.
Opísala, ako k nej do kaviarne chodia bezdomovci, ktorí sú totálne napití, majú svrab a obťažujú zákazníkov.
„A ešte najvác je organizovaná skupina cigánek, keré žebrú každý boží deň pred Úspechom a podaktorí luďá im nakupujú plné igelitky. Tak potom čo my chceme, kurnikšopa. Jak máme s týmto problémom bojovať?“ pýtala sa.
Pre žobrajúcich by vedela nájsť robotu aj priamo na pešej zóne, ktorá je podľa nej chrontavá: „Ja sa čudujem ľuďom, že si sannú na tí hnusné zasoplené lavičky...“
Slávka Bernáthová spomenula aj „katastrofu pred Priorom“, kde mesto nedávno vrátilo lavičky.
Problém treba podľa nej riešiť komplexne a hlavne čím skôr začať. Spojiť by sa mali všetci, „lavotočiví aj pravotočiví“.
Mŕtva zóna
Pešia zóna je už mŕtvou zónou, povedal na zastupiteľstve Ladislav Kysler, majiteľ klobučníctva. Pamätá si časy, keď bol v centre Nitry čulý ruch a jazdili tade autobusy.
Dnes je podľa neho pešia zóna postrach a hanba Nitry. „Ľudia tam žobrú, obťažujú, sú arogantní a drzí. Pri podchode pri dome módy je zápach, nedá sa tadiaľ prejsť.“ Ľudia bez domova tam chodia robiť potrebu.
Štyri lavičky, ktoré boli pred domom módy, museli odstrániť, „pretože každé ráno, pokiaľ sme si neupratali, ľudia nám nechceli chodiť do obchodu“.
Kysler poukázal, že neprispôsobiví už nerešpektujú ani mestskú políciu. „Nitrianska pešia zóna je najkratšou pešou zónou z krajských miest a my si tu nevieme spraviť poriadok,“ poznamenal.
Na zastupiteľstve vystúpila aj Daniela Abelovská, ktorá začala podnikať v Nitre v roku 1989. „Po iks rokoch som sa vrátila do školstva a z tých bezdomovcov je veľa mojich spolužiakov, bývalých žiakov, viem, ako žijú. Dá sa s nimi robiť,“ povedala.
Šokovalo ju preto vyjadrenie pracovníčky radnice, že sa s nimi nedá nič robiť a ulica je ich dom. „Ja nemám problém postaviť sa im face to face, ale ich sa boja Indovia a ľudia, ktorí sa sem naviezli, pretože tu chcú pracovať. Schovávajú sa, lebo ich napádajú,“ poukázala Abelovská na ďalší problém v Nitre.
Spomenula aj chýbajúce sociálne zariadenia v meste (v záchodoch pri kúpeli spávajú bezdomovci a využívajú ich ako sexshop), či otrasnú situáciu po food festivaloch na námestí: „Behajú tam ráno potkany, sú ako mačky“.
Na záver pripomenula, že tu máme epidémiu žltačky.
Chýba záchytka
„Bezdomovectvo je v prvom rade sociálny problém, nie kriminálny,“ povedal náčelník mestskej polície Erik Duchoň. Potvrdil, že títo ľudia budia verejné pohoršenie, znečisťujú verejné priestranstvo a narušujú občianske spolunažívanie.
„Ako občan vás úplne chápem, rozumiem vám, a v podstate mám podobný názor ako majú prevádzkari z pešej zóny. Avšak z pohľadu policajta vám musím povedať, že my sa musíme pohybovať v rámci Ústavy, zákonov, VZN. Zasahovať do práv a slobôd ľudí na základe ich sociálneho statusu alebo etnicity, to absolútne nemôžeme,“ informoval.
Spomenul časy, keď v roku 1993 nastúpil do mestskej polície. „Keď som prišiel do pohostinstva ako 22-ročný policajt, celé pohostinstvo stíchlo, každý sa pozeral radšej do pohára. Mali od čias komunistov, od tej krutovlády, rešpekt, báli sa. Žiaľ, demokracia priniesla aj to, že nám zobrali niektoré právomoci, trestný čin urážky verejného činiteľa už neexistuje.“
