Pamätník bude stáť pred mestským úradom

pamätníka je plánované na 17. novembra. Svoju účasť na ňom avizovali aj komunisti.
Zastupiteľstvo na uvedený účel schválilo 600-tisíc korún z mestského rozpočtu. Mestská rada minulý týždeň odsúhlasila prerozdelenie tejto sumy na projektovú dokumentáciu a samotnú realizáciu. Ako nás informovala Daniela Kopperová, vedúca investičného oddelenia mestského úradu, oslovení boli traja projektanti. Nakoniec zvíťazil návrh Otakara Križ­mu a jeho dcéry. „Rovnaké cenové podmienky nám dal ešte jeden projektant, pán Križma však ponúkol kratší časový limit na realizáciu,“ dodala Kopperová. Na zhotoviteľa diela bude vypísané výberové konanie.
„Pamätník obetiam komunizmu bude jednoduchý, skromný. Dalo by sa to urobiť aj veľkolepejšie, ale to by si vyžiadalo podstatne viac financií aj času,“ konštatoval viceprimátor Baláž. Uviedol, že ak by sa pamätník nestihol realizovať ešte v tomto volebnom období, možno by už v Nitre nikdy nestál. „Keď bude po budúcoročných voľbách iné politické zloženie zastupiteľstva, mohli by s tým byť problémy.“ Práve to je vraj jedným z dôvodov, prečo neuspela myšlienka umiestniť pamätník medzi Mestským kúpeľom a telekomunikáciami, kde má v budúcnosti vzniknúť malé námestie.
Návrh na realizáciu Pamätníka obetiam komunizmu predložil vlani do zastupiteľstva František Baláž. V dôvodovej správe sa uvádza: „Za vlády komunizmu bolo 262 500 ľudí väznených, 234 bolo popravených, 174 zastrelených pri pokuse o prechod hraníc.“ Podľa informácií okresnej pobočky Konfederácie politických väzňov v Nitre boli jej členovia v rokoch 1948-89 nespravodlivo odsúdení na celkom 694 rokov a dva mesiace straty slobody. V tom nie sú započítané rozsudky občanov z okresu Nitra, ktorí zomreli alebo nie sú v evidencii konfederácie.
Komunisti ešte vlani iniciovali proti pamätníku petíciu, nakoniec ju však neodovzdali. Predseda Okresného výboru KSS v Nitre Pavol Leštinský sa dokonca chystá na jeho slávnostné odhalenie. Povedal nám, že prinesie venček Husákovi a Novomeskému - v duchu svojho nedávneho vyhlásenia, že najväčšou obeťou bola KSS, ktorá si pozatvárala vlastných ľudí. „Možno to niekto zoberie ako provokáciu, ale my nemáme záujem provokovať,“ vyhlásil Leštinský.
Objekt, v ktorom sídli mestský úrad, bol pôvodne postavený pre potreby komunistov. Umiestnenie pamätníka pred túto budovu preto považuje viceprimátor Baláž za viac než symbolické.