y, domova, šťastia i sklamania. Je to už autorkina tretia kniha. Svoju prvú zbierku básní pomenovala V dlaniach úvratí a vydala ju v roku 1984. O štyri roky neskôr jej vyšla kniha Kde pramením. Jana Kuzmová sa potom odmlčala na viac ako šestnásť rokov, ale podľa jej slov „nahromadené šťavy museli vytrysknúť“. Dôkazom sú básne v novej zbierke, ktorá je prierezom jej tvorbou za posledných pätnásť rokov.
Profesor Andrej Červeňák, ktorý stretnutie s autorkou viedol, tvrdí: „Táto poézia je obrazná. Čo verš, to obraz. Pani Kuzmová tlmočí cez obraz cit a myšlienku. Pracuje aj s fonickými zvláštnosťami a do poézie vnáša zvuk, hudbu i farby. Núti nás zamýšľať sa nad vznikom života a vesmíru. Nehlási sa k postmoderne, ale oživuje pamäť človeka, národa, ľudstva. Ponúka novú víziu človeka a sveta. Určite si nájde svojich čitateľov, lebo sa prihovára jazykom každodenného života.“
Zbierka básní je rozdelená do troch častí. Posledná je písaná formou sonetu, čo je náročný žáner. „Začnem písať báseň a o chvíľu sa prichytím, že píšem sonetovou formou. Sonet sa stal mojím druhým ja. Prijala by som meno Jana Sonetová,“ tvrdí o sebe J. Š. Kuzmová.
Poetka na otázku, kde berie inšpiráciu, odpovedala, že impulzom je pre ňu „neviditeľná pravda, ktorú chce zviditeľniť“.
A čo pre autorku básní znamená láska? „Všetko. Je to radosť, smútok a predovšetkým pravdivosť. Pravdu treba hovoriť priateľom i nepriateľom. Snažím sa byť realistická, ale podstata mojej duše je určite romantická. Odkazujem ľuďom, aby si moju knihu prečítali, lebo ja ich veľmi ľúbim a moja kniha je o nich. O žene, o mužovi, o všetkých ľuďoch, o vesmíre,“ dodala Jana Štefánia Kuzmová.
Po besede poetka všetkým záujemcom napísala do zakúpených zbierok básní srdečné venovania. Od profesora Andreja Červeňáka dostala čerstvý výtlačok najnovšieho Almanachu Nitra.
