Nekomunikovala, bola vystrašená a nedôverivá. „Jej najväší zážitok bol, ke ju policajti viezli autom. Iné deti hovoria napríklad o tom, ako boli v zoologickej záhrade, a ona rozpráva o ceste autom,“ hovorí riadite detského domova Jaroslav Szabo. Katka je vemi šikovná a uenlivá. Po pár mesiacoch v domove sa z nej stal iný lovek - komunikuje, vemi rýchlo sa uí. Neprístupné a uzavreté dievatko sa zmenilo na priateské, dychtiace po náklonnosti a láske. Ke ju brali na lekársku prehliadku, zakla sa a plakala, že nechce ís naspä. Riadite Szabo by bol vemi rád, keby sa Katku podarilo umiestni v náhradnej rodine.
Detský domov v Dedine Mládeže prechádza v súasnosti transformáciou. Nový riadite so sebou priniesol zmeny a entuziazmus. Nevníma svoju prácu ako zamestanie, ale ako poslanie. Je z neho cíti nadšenie a zápal. Je až neuveritené, ako rozpráva o problémoch, s ktorými si musia poradi: „Mám pocit, akoby na nás svet zabudol. Neviem, ím to je, ale ke som sem nastúpil, tak som mal dojem, že sa tu zastavil život. Minulý rok náš domov dostal finanné dary vo výške 3000 korún.“ Žia, ítate správne. V detskom domove v Dedine Mládeže je umiestnených 42 zabudnutých detí. Nezabudli na nich len vlastní rodiia, zabudol na nich celý svet.
Riadite však nechce „svoj“ domov postavi do pozície žobráika. Pripravuje projekt s názvom „Spravme z detského domova domov pre deti“. Cieom je transformácia domova a získanie partnerov pre jeho rozvoj. „Chceme deti naui nielen bra a oakáva dary, ale všetko si zaslúži, vedie sa podiea na zabezpeovaní chodu domova. Tieto deti si, žia, vemi rýchlo zvyknú na to, že sú obdarované. Za všetko nieo oakávajú, nedostatok lásky si kompenzujú materiálnymi výhodami. To by sme chceli zmeni,“ tvrdí riadite. Aj preto by v o možno najkratšom ase chceli zmeni internátny systém na rodinný. V súasnom internátnom systéme nemajú deti možnos by aktívnymi úastníkmi chodu domova. Pri rodinnom im to systém umožuje. Vytvoria sa samostatné rodiny, ktorých život sa podobá životu bežných rodín. Majú svoj rozpoet, svoj vlastný denný program, samy si varia a samy si urujú pravidlá. Szabo zdôrazuje, že pre zalenenie sa do života je pre deti dôležité naui sa bežnému spôsobu správania sa – zorganizova si de, vari, zadeli si peniaze, skrátka spolupodiea sa na kvalite svojho života. Tak ako je to v bežnej rodine.
Deti v domove sú rovnaké ako všade na svete. Presvedila som sa o tom na vlastnej koži. Najskôr si ma obzerali a zjavne si pritom mysleli svoje. Po nespoetných zvedavých otázkach prišli na to, že mám fotoaparát, a odvtedy ma už nechceli pusti. Fotila som asi každého s každým. Len Katka ostala uzavretá a so sklonenou hlavou na ma zazerala. Jej život bol príliš krutý a nedôvera voi dospelým príliš veká. Nevie, o môže aka od cudzích udí, ke jej tí najbližší urobili toko zlého. Celý as ostala neoblomná so strachom v oiach. Vzdala som to. Bola som už na odchode, ke som ju zbadala beža ku mne. Zastala pred autom a bez slova na ma pozerala. Ke som sa spýtala, i sa chce odfoti, len pokývala hlavou na znak súhlasu. Potom sa na ma zavesila a spýtala sa, i ešte prídem. „Prídem dievatko, urite prídem.“
