Vyrástla tam pekárska ulica so stánkami s peivom, chlebom a kolámi, ktoré však výrobcovia nepredávali, iba ponúkali na ochutnávku. Expozície si obzerala porota z Cechu pekárov a cukrárov západného Slovenska a vyberala najkrajšiu. Maari vystavovali takmer umelecké diela z cesta – topánku so šnúrkami, svätoštefanskú korunu i súdok s hroznovými listami. Slovenskí pekári ukazovali výrobok, s ktorým boli na svetovej pekárskej výstave v Paríži. Z múky a vody vyrobili Tatry a hory nafarbili špenátom. Vedie k nim most z Európskej únie, na rieke pláva vodný mlyn, tiež z cesta. V stánkoch bol pestrý tovar, aký nebýva v slovenských obchodoch. „Vieme upiec široký sortiment výrobkov, ktoré sa predáva-jú v zahranií, ale tiež za európske ceny. Zaali sme vyrába povedzme chlieb pre diabetikov. Pol kila stojí 62 korún. Toko stojí aj v Nemecku, no pre našinca je drahý. Jeho výroba sa odvíja od záujmu trhu,“ hovorí Tibor Havetta z pekárskeho cechu.
Mnohí pekári na juhu Slovenska peú v tradiných peciach, ktoré dávajú chlebu tradiné chute. V Kolárove v nej piekli posúchy. „Voakedy na ne dávali iba olej, so a rascu, dnes sa prehýbajú pod syrom, slaninou, niekedy i párkami,“ hovorí pekár Zdeno uriš. Posúchy sú poda neho najlepšie, ke sa v peci podkuruje agátovým alebo iným tvrdým drevom. Najstarší pekári si zaspomínali na asy, ke sa piekol chlieb bez kvasníc. „Jeho základom bol kúsok usušeného chleba, z ktorého sa vo vode robil zákvas. Príprava trvala dva dni a gazdinka sa narobila s jeho miesením. Pieklo sa na dva aj na tri týždne,“ spomína Karol Havetta.
Zo sviatku nového chleba chcú v Kolárove urobi tradíciu.
