S nespočetnými ažkosami zápasilo v obci aj povojnové školstvo. Takmer všetci obyvatelia Nesvád boli v tomto období maarskej národnosti. Napriek tomu 15. septembra 1945 v obci otvorili slovenskú školu. Na zápis prišlo 91 žiakov. Prvých šes mesiacov musel vyuovanie a s ním súvisiace ažkosti zvládnu uite a riadite v jednej osobe Anton Rajec. V roku 1947 sa do Nesvád presídlilo 1200 udí – 280 rodín z Maarska. Uitelia v škole zápasili s jazykovými bariérami. V roku 1947 sa zriadila Štátna meštianska škola, za riaditea bol vymenovaný Cyril Kováik. Deti do školy prichádzali z Aaly, ergova, Starej Gúty, Imea a z blízkych osád. Vyuovalo sa v budove Štátnej udovej školy. V školskom roku 1953/1954 sa Národná škola a Stredná škola spojili do osemronej strednej školy, riaditeom sa stal Ondrej Valent. V roku 1955 priebeh vyuovania narušil rozvodnený Dunaj. Uebne sa využívali na ubytovanie vojakov, ktorí pomáhali pri budovaní zátarasov, neskôr na uskladnenie obilia.
Historicky významný bol školský rok 1960/1961, ke sa škola premenovala na základnú deväronú školu. Mala desa tried v roníkoch 1.–5. a šes tried v roníkoch 6.–9. Riaditeom školy bol Alojz Petro. Žiaci po prvýkrát v histórii zadarmo dostali školské potreby a uebnice. Po dlhom vyjednávaní s okresnými úradmi sa v roku 1970 zaala výstavba novej 22-triednej ZDŠ. Zásluhu na tom mal napríklad Alexander Litavský a alší. V roku 1974 bola budova odovzdaná do správcovstva riaditeovi Ivanovi Podivinskému. Dokonilo sa osem bytov pre uiteov. Do novej budovy sa nasahovali obidve existujúce školy v obci, pod jednu strechu chodili po slovensky aj po maarsky hovoriaci žiaci. V areáli sa v rámci Akcie Z vybudovalo detské dopravné ihrisko v hodnote 700–tisíc korún.
Najväšiu zásluhu na zariaovaní novej školy a na skrášlení okolia mali všetci pracovníci školy a rodiia pod vedením vtedajšieho riaditea, ktorý vybavil potrebným zariadením školu s vyuovacím jazykom slovenským, ako aj maarským. V roku 1980 bola škola premenovaná na základnú školu, vo vyuovaní došlo k vekým obsahovým zmenám, o si žiadalo postupnú rekvalifikáciu uiteov.
Spoloenské zmeny po novembri 1989 sa odzrkadlili predovšetkým v personálnom obsadení školy. Školský rok 1991/1992 sa zaal pod vedením riaditea Mgr. Františka Paeka, v novembri 1991 ho nahradila Mgr. Marta Poništová. Vo funkcii zotrvala do roku 2001, ke odišla do dôchodku. Poas jej pôsobenia sa v roku 1993 plynofikovala kotola. Po jej odchode sa z Okresného úradu v Komárne do svojej pôvodnej funkcie riaditea vrátil Mgr. Ivan Podivinský. Do vyuovacieho procesu sa zaviedli nepovinné a volitené predmety, v roníkoch 5.–9. sa zaala vyuova etická výchova v alternácii s náboženskou výchovou. Do uebných plánov sa implementovali prvky environmentálnej výchovy, humanizujúce metódy a formy práce, ktoré žiakov viedli k tvorivému a efektívnemu riešeniu problémov.
V 90. rokoch sa v každom roníku otvorili dve paralelky, poet žiakov však postupne klesal. V školskom roku 1998/1999 sa otvorila už len jedna prvá trieda s 25 žiakmi. Na prelome tisícroia mala škola 315 žiakov.
Poas šesdesiatronej histórie sa v škole vystriedalo 12 riaditeov a 229 pedagógov.
V školskom roku 2004/2005 mala škola 9 roníkov s 13 triedami. O vzdelávanie 256 žiakov sa staralo 21 pedagogických pracovníkov.
