Vymysleli zavináč
Súťaž má podporiť komunikačný fenomén, ktorý pre nevidiacich vo veľkej miere predstavuje Braillovo písmo. „Jedno písmeno sa skladá z takzvanej 6-bodovej bunky – má šesť bodiek. Samostatné znaky existujú pre písmená s diakritikou,“ vysvetľuje podpredseda Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska Josef Zbranek.
Základná abeceda je na celom svete rovnaká, dokonca ešte aj nevidiaci Japonci a Číňania čítajú latinkou. Existujú však aj národné špecifiká, ktorými sa Braillovo písmo v rôznych kútoch sveta odlišuje. Slovenské „č“ predstavuje napríklad v nemčine dvojhlásku „ei“.
Pred deviatimi rokmi sa písmo kodifikovalo, zaviedli sa znaky, aké sa predtým v jazyku nevyskytovali. „Príkladom je zavináč v elektronických adresách. Musel sa nájsť jeho ekvivalent aj v slepeckom písme. Dopracovali sa aj rôzne matematické a fyzikálne zápisy, napríklad pre rôzne typy zátvoriek. To bolo mimoriadne dôležité najmä pre študentov stredných a vysokých škôl,“ povedal učiteľ Základnej školy pre nevidiacich a slabozrakých v Bratislave Vladimír Cintula. Podľa neho neexistuje oblasť ľudského poznania, ktorá by sa nedala mapovať Braillovým písmom. Zapísať sa dajú aj noty či znamenia zverokruhu.
Hrach a šošovica
Čítanie v Braillovom písme bolo na súťaži rozdelené do dvoch kategórií – pre tých, čo sa ho učili ešte v detstve a pre ľudí, ktorí o zrak prišli vo vyššom veku. Naučiť sa v dospelosti čítať v Braillovom písme je ťažké.
Náročná nie je samotná štruktúra bodového písma, ale schopnosť rozoznať písmená pomocou hmatu, ktorá je u dospelých podstatne slabšia ako u detí. Dospelý človek má hmat opotrebovaný prácou, citlivosť prstov zníženú vekom. „Od dospelých si ovládanie Braillovho písma vyžaduje pevnú vôľu aj motiváciu, vždy však zdôrazňujeme dôležitosť poznania slepeckého písma pre praktický život. Človek v šesťdesiatke sa učí ťažšie ako dieťa v školskom veku, ale je preňho dôležité zvládnuť aspoň označenie potravín, dokumentov, CD nosičov a podobne,“ vysvetľuje Zbranek.
Citlivosť hmatu sa aj v rámci únie nevidiacich trénuje niekoľkými jednoduchými cvikmi – účinným tréningom je napríklad triedenie hrachu od šošovice. Hmatová príprava sa sústreďuje tiež na rozoznávanie reliéfnych obrazcov či pohyb vo fiktívnom labyrinte.
Písmo ovláda každý desiaty
Celosvetová negramotnosť nevidiacich dosahuje alarmujúce čísla – až 90 percent z nich neovláda Braillovo písmo. Josef Zbranek to pripisuje veku nevidiacich a ľudí, ktorí majú poruchu zraku takú závažnú, že Braillovo písmo by pre nich malo byť dominantné. „Mnoho z nich je vo vysokom veku a zatiaľ čo v dvadsiatke pripadá asi jeden nevidiaci na desaťtisíc ľudí, v sedemdesiatke nevidí približne každý desiaty.“
Problémom je aj zhoršená dostupnosť kníh v Braillovom písme a ich cena. Jedinou knižnicou u nás je s niekoľkými tisíckami titulov Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Zaslanie kníh poštou môže trvať aj niekoľko týždňov a zväčša ide o veľmi objemné zásielky. Mnohí slabozrakí sa tak sústreďujú len na odber časopisov.
Záujem je aj o encyklopédie, tie však zaberajú mnoho miesta. „Kým čitateľ čiernotlače uloží na policu šesťdesiat kníh, my na rovnaký priestor natlačíme sotva desať,“ ilustruje objemnosť kníh v Braillovom písme Josef Zbranek. „Problémy máme aj s učebnicami, najmä ak nevidiace deti študujú integrovane na bežných školách. Prepis z čiernotlače do Braillovho písma pritom nie je zložitý z technickej stránky, ale z finančnej. Jedna kniha vyjde na niekoľko stoviek korún,“ tvrdí Cintula. Nevidiacim preto často pomáhajú nahrávky kníh. Na zvukových nosičoch majú nadiktované učebnice aj beletriu.
