Muža si najskôr nikto z poslancov nevšimol, k zástupu obyvateľov domovov sedeli chrbtom a práve počúvali protestné stanovisko jedného z obyvateľov. Nevidel ho ani župan Belica, ani podpredseda Fehér, hoci sedeli za predsedníckym stolom čelom k poslancom aj k protestujúcim dôchodcom.
Prvú pomoc začali poskytovať niektorí dôchodcovia a personál, ktorý zabezpečoval priebeh rokovania. Mužovi v bezvedomí rozopli košeľu a položili ho na niekoľko stoličiek. Ktosi navrhol zavolať záchranku, dôchodcovia však najskôr odmietli, mysleli si, že ide len o chvíľkovú nevoľnosť.
Keď sa muž nepreberal, ozvali sa výkriky, väčšina žiadala volať lekára, odzneli však aj také, ktoré za mužov kolaps vinili poslancov. Župan Belica prerušil čítajúceho a upozornil, že „vzadu sa niečo deje“. Hneď potom pribehli na pomoc aj niektorí poslanci, medzi nimi lekári, napríklad Zoltán Sebök, krajský poslanec a lekár zo Šale.
Muž sa do príchodu záchranky prebral. Z miestnosti odkráčal podopieraný záchranármi.