Cap záhradníkom
Prípad sa „prevalil“ ešte v roku 2002, písali sme o ňom aj v našich novinách. Kuriózne je, že išlo o rodinu muža, ktorý vtedy robil v paneláku domového dôverníka. „Urobil to geniálne. Napojil sa na stupačku, ktorá v minulosti napájala splachovače záchodov. Aj keď sme pri kontrole zavreli hlavný prívod studenej vody do bytu, jemu stále tiekla,“ povedal nám pred tromi rokmi pracovník Službytu o spôsobe, akým si pán R. zabezpečil bezplatný odber studenej vody. Teplú nepotreboval. Namiesto toho investoval do bojleru, ktorým si bez povolenia ohrieval studenú. Využil na to elektrinu, ktorú načierno čerpal zo spoločného osvetlenia schodiska.
Rodine sa vyplatila aj investícia do merača na studenú vodu – vyhla sa tak platbe podľa počtu osôb, žijúcich v domácnosti. Vyúčtovanie podľa vodomeru ju vyšlo lacnejšie - čísla na tomto prístroji boli totiž veľmi nízke. Samozrejme, to, čo tieklo načierno, nikto nemeral.
Odhalenie
Na skutočnosť, že v dome nie je všetko s kostolným poriadkom, upozornil vysoký účet za osvetlenie. Všimla si ho pracovníčka Službytu, ktorá robila v apríli 2002 vyúčtovanie za predchádzajúci rok. Obyvatelia vchodu až potom pochopili súvislosti, ktorým predtým neprikladali význam. Spomenuli si napríklad, že pána R. videli príliš často pri rozvádzači elektrickej energie: „Viackrát tam manipuloval aj v noci, svietil si pritom baterkou. Tvrdil, že vypadol istič. Nepodozrievali sme ho, veď bol domovým dôverníkom...“
Po odhalení prípadu účtoval Službyt rodine R. náklady na studenú vodu (za rok 2001) podľa počtu osôb v byte a smerných čísel. Faktúra za elektrinu, ťahanú načierno zo spoločného osvetlenia schodiska, bola vystavená po porovnaní spotreby vo všetkých vchodoch domu. „Za rok 2001 a za obdobie od januára do apríla 2002 išlo o sumu 16-tisíc korún. Pán R. ju zaplatil, neskôr žiadal (neúspešne) peniaze vrátiť, vraj sme ich pýtali neoprávnene,“ upresnil Michal Hertel, vedúci oddelenia správcovstva na Služ-
byte.
Uhradením spomínaných poplatkov považoval Službyt celú kauzu za ukončenú. Obyvatelia domu nesúhlasili - žiadali, aby bolo spätne prehodnotené vyúčtovanie až do roku 1999. „Napríklad v roku 2000 platili v ostatných vchodoch za osvetlenie schodiska priemerne 1785,30 Sk, náš vchod mal spotrebu elektriny až za 6719 Sk. To znamená, že aj vtedy bola energia čerpaná načierno,“ argumentuje obyvateľka vchodu.
„Ak si ľudia myslia, že boli poškodení aj po iné roky, nech sa s pánom R. súdia. My to preukázať nevieme, nemáme argumenty,“ reaguje Michal Hertel.
Vytýčili pojednávanie
Viacerí obyvatelia vchodu vraj už prestali veriť, že sa dočkajú náhrady škody. „Ťahá sa to príliš dlho. Polícia sa naším trestným oznámením zaoberala neuveriteľné tri roky,“ tvrdí obyvateľ domu a ukazuje nám trestný rozkaz z mája 2005. Samosudca v ňom uznal pána R. vinným z neoprávneného odberu elektriny pre potreby svojej domácnosti v období od januára 2000 do mája 2002. „Vlastníkom a nájomcom bytov vo vchode spôsobil škodu vo výške minimálne 11 111 Sk,“ píše sa v trestnom rozkaze. Škoda, ktorá vznikla susedom v dome v dôsledku čierneho odberu studenej vody, je v ňom vyčíslená na 4900 Sk.
Konanie pána R. samosudca kvalifikoval ako trestný čin krádeže a vymeral mu podmienečný trest odňatia slobody v trvaní dva mesiace so skúšobnou dobou 14 mesiacov. Poškodených s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal na občianskoprávne konanie.
„Voči trestnému rozkazu sme podali odpor, preto bol zrušený. Vytýčené bolo hlavné súdne pojednávanie – konalo sa v októbri, ďalší termín má byť 10. januára,“ hovorí jeden z obyvateľov vchodu, ktorý požaduje od obžalovaného náhradu škody 15-tisíc korún.
Rodina R. už na Chrenovej nebýva, niekoľko mesiacov po odhalení prípadu sa z Nitry odsťahovala.
