Ide o jarné, letné, jesenné a zimné spevy a tance, ktoré patrili k neodmysliteľným súčastiam života najmä vidieckeho obyvateľstva pri rôznych sviatočných a slávnostných príležitostiach. Je tiež spoluautorkou knihy Ľudový odev maďarského etnika na Slovensku.
Uviedla, že istý čas bola obdivovateľkou krojov z Podzoborských obcí (Žirany, Jelenec, Štitáre…), po presťahovaní sa do Vrábeľ, však našla záľubu práve v krojoch z Požitavia, ktoré ju oslovili najmä svojou decentnosťou. „Podľa kroja ľudia v minulosti ihneď vedeli, odkiaľ kto pochádza. Pri dnešných čínskych odevoch takúto možnosť nemáte,“ usmieva sa. Informácie o krojoch a ľudových zvykoch zbierala celé roky. Svoje výskumy a hľadania napokon úspešne dostala až do knižných verzií. Za zostavenie súboru vystúpení a svadobných tancov z deviatich obcí v okolí Nitry získala aj cenu UNESCO. Jej cieľom je, aby sa zvyky z minulosti zachovali aj pre budúce generácie.
V súčasnosti zbiera podklady k vydaniu knihy o ľudových liečiteľoch. Je tiež zakladateľkou a dlhoročnou vedúcou žiackeho folklórneho súboru Villő, ktorý tridsať rokov úspešne viedla ako učiteľka v Jelenci. V Hornom Ohaji, už ako dôchodkyňa, založila detský folklórny súbor Södrő.
Autor: - si -