Článok pokračuje pod video reklamou
Po mesiacoch bitiek a emočného vydierania sa Jana vzoprela. Našla silu a pred tyranom ušla. Dnes žije so svojimi deťmi v zariadení, ktoré prevádzkuje nezisková organizácia Centrum Slniečko. Jej pracovníci pomáhajú týraným ženám a deťom.
Manželstvo bez lásky
Vydala sa v roku 1997. Tak, ako jej poradili a tiež trochu z vypočítavosti. V tom čase mala nemanželské dieťa. Hrozilo, že jej ho odoberú a syn skončí v detskom domove, pretože sama mu nemohla poskytnúť podmienky na vhodné bývanie. Prvorodeného navyše nedokázala zabezpečiť ani po materiálnej stránke.
Manželstvo bolo od začiatku bez lásky, no muž jej ešte pred svadbou sľúbil, že sa o svojho nevlastného syna postará. Namiesto toho mu rodina začala byť na obtiaž. „Veľmi bil mňa aj moje dieťa, ktorému spôsobil dvojnásobné ublíženie na zdraví. Syn mal vnútorné krvácanie ucha, dokopané kríže a po celom tele modriny,“ spomína si tridsaťročná rozvedená žena. O všetkom si uchovala lekárske záznamy.
Hrozili jej zabitím
S manželovou rodinou Jana tiež dobre nevychádzala. Tvrdí, že im bola dobrá len do chvíle, kým do domácnosti prinášala peniaze. Potom sa stala nepohodlnou. Napádali ju fyzicky aj psychicky. V čase, keď premýšľala, že muža udá policajtom, vyhrážali sa jej zabitím. Keď ich chcela poprosiť, aby jej pomohli postarať sa o nemanželského syna, musela im zaplatiť.
Postupne sa Jane narodil ďalší syn a neskôr dcéra. Príchod tretieho dieťaťa na svet bol výsledkom brutálneho znásilnenia, muž bol pri akte opitý. Bez akejkoľvek narážky na interrupciu Jana spontánne povie, že o nej nikdy neuvažovala. „Zistila som až po troch mesiacoch, že som tehotná. Dcéru som si odobrať nenechala a nikdy by som to ani nespravila. Dieťa predsa nemôže za to, akým spôsobom prišlo na svet,“ hovorí. Posledný, dnes len dvojročný syn, prišiel na svet podobným spôsobom. S tým rozdielom, že pri tomto znásilnení chlap dobil Janu až do krvi.
Útek z vlastného domu
Okrem fyzického týrania trpela aj psychicky. Muž ju aj s deťmi pravidelne vyhadzoval na ulicu, kde ostala, kým deti nezaspali. Potom sa smela vrátiť dnu. Pri výlevoch jeho zlosti nastali aj chvíle, keď jej zakazoval dávať deťom jedlo. Okrem toho jej bral peniaze, ktoré prepil v miestnej krčme. Rodina žila na dlžoby, ktoré sa postupne hromadili. „Celý deň som sa starala o deti, ešte ani v noci som nemala pokoja, pretože im práve začínali rásť mliečne zuby. Prala som po nociach, inak by som to nestíhala. Robila som ženské aj mužské roboty, rúbala som napríklad drevo. Muž prišiel popoludní z roboty a vyvalil sa v kresle. Keď som mu povedala, že si nakrátko ľahnem a oddýchnem, ešte mi aj vynadal alebo ma zmlátil,“ rozpráva mladá matka.
Týranie už Jana nemohla ďalej znášať, chcela ujsť. Muž na ňu zavolal políciu a vyštval ju z domu. Z toho domu, ktorý údajne zdedila po otcovi. Noc strávila u kamarátky a na druhý deň odišla k svojej sesternici. Rok a pol robila slúžku olašským cigánom. Upratovala im domácnosť, starala sa o ich deti a na vlastné čas nemala.
Nový začiatok
Jana prešla niekoľkými dedinami a až na odporúčanie kurátorky sa dostala do neziskovej organizácie Centrum Slniečko pri Nitre, v ktorej je už rok. Dve staršie deti chodia do školy, dcérku každé ráno odprevádza do škôlky. S dvojročným synom je na materskej dovolenke. Počas zimy by sa všetci mali presťahovať vďaka pochopeniu istej starostky a obecného zastupiteľstva do neďalekej dediny. Tam chce Jana začať nový život. „Chcela by som opatrovať starších ľudí, a tak si finančne vypomôcť. Potom sa chcem zamestnať. Pre mňa sú však najdôležitejšie deti. Mienim ich vychovávať tak, aby sa vzdelávali, neskôr sa zamestnali, a aby nikdy nekradli tak, ako to robí celá moja alkoholická rodina,“ uzatvára rozprávanie žena, ktorá si vytrpela dosť na to, aby vedela, čo je pre jej štyri deti najdôležitejšie. (Poznámka redakcie: Meno ženy sme z etických dôvodov zmenili.)
