Písmo:A^-|A⁺00

Pre obyvateľov mesta je jeho osobnosť významná v súvislosti s odkúpením Nových Zámkov od cisára Leopolda I. v roku 1691, kedy sa skonilo obdobie hradu a zaalo sa obdobie mesta. Juraj Széchenyi (1592–1695) bol synom vojaka. V mladosti sa dostal pod vplyv a výchovu Petra Pázmáňa, čo ho predurčilo na dráhu horlivého bojovníka proti reformácii. Študoval v Trnave a vo Viedni, potom sa staral o výchovu kazov. Postupne sa stal anádskym a péskym biskupom, kaloským arcibiskupom a nakoniec v roku 1685 ostrihomským arcibiskupom. Úrad prevzal po Jurajovi Szelepcsényim, ktorý ho zastával v období 1666–1685. Svoje protireformané zmýšanie naplno prejavil po odhalení Vešeléniho sprisahania, ke arcibiskup a miestokrá J. Szelepcsényi s ostatnými biskupmi využili politickú situáciu na vynienie protestantizmu. Na niekokých miestach (Trnava, Púchov, B. Bystrica, B. Štiavnica...) zaalo odoberanie evanjelických chrámov a vyháanie evanjelických kazov a uiteov s pomocou vojska. V Bratislave sa Szelepcsényi snažil zinscenova vzburu, aby mohol evanjelikov prenasledova pod heslo „rebelio“ a nie „religio“. V Trnave súdili delegáciu 39 bratislavských mešanov. Tribunál ich pre neveru voi kráovi odsúdil na stratu hlavy a majetku. Krá stratu hláv odroil, chrámy a školu však dal násilne odobra. Széchenyi v Komárne s pomocou vojska dal reformovaným vzia kostol, ktorý v roku 1672 spolu s alšími zaujatými budovami zhorel. Arcibiskup žil skromne a veké sumy dával na stavbu kostolov, škôl, nemocníc aj na obnovu Budapešti. Jeho meno ako významného dejatea protireformaného hnutia sa zapísalo aj do histórie Levoe, ktorá bola vtedy známa ako študentské mesto. Prvá známa latinská škola v Levoi bola založená až po reformácii. V období protireformácie jezuiti dostali kláštor (vtedy už viac ako storoie prázdny), kostol a postavili novú budovu pre školu. Széchenyi dal v roku 1694 postavi v Levoi šachtický konvikt. o sa Nových Zámkov týka, v období Bocskayho a Bethlenovho povstania katolíkom takmer nedovoovali vstup do mesta. Až do tureckej okupácie prevládal v Nových Zámkoch náboženský a kultúrny vplyv reformácie. Aj táto skutonos mohla by dôvodom, preo po vyhnaní Turkov roku 1865 ostrihomský arcibiskup Juraj Széchenyi mesto od cisára kúpil a povýšil na mesto. Prvý odsek výsadnej listiny znel: „...Všeobecne nariaujeme, aby medzi obyvateov Nových Zámkov bol prijatý jedine rímsko-katolík, a prekrstený len v tom prípade, u ktorého je záruka vo viere, aby obyvatelia príkladnými veriacimi boli a týmto bohoslužby na rozmachu získali.“ Výsadná listina z 29. októbra 1691 (12. októbra ju schválil cisár Leopold I.) má 8 bodov, z ktorých medzi najdôležitejšie patrí bod 6, poda ktorého odovzdáva mestu do užívania chotár spustošených obcí Lék, Gúg, Gyorok, Nyárhíd. Justiné právo v trestných a pozemkových záležitostiach si ponechalo arcibiskupstvo, pri menších sporoch prináležalo rozhodnutie starostovi, prípadne mestskej rade. Nové Zámky teda mali urité výsady, v podstate však boli poddanským mestom ostrihomského arcibiskupa. Po Széchenyiho smrti sa jeho nástupcom stal arcibiskup Leopold Kolonich, ktorý úrad zastával do roku 1707 a bol i kardinálom rímskokatolíckej cirkvi.

Článok pokračuje pod video reklamou