Článok pokračuje pod video reklamou
la ponuku vyučovať tanec v Káhire. A tak od júla do augusta v arabskom svete viedla skupinu takmer troch desiatok tanečníkov z celého sveta. Na tamojšej univerzite im prednášala o histórii a kultúre Slovenska a výučbou slovenských tancov ich pripravovala na záverečné skúšky.
Liečivý „belly dance“
V Nitre vedie Viktória súkromnú umeleckú školu. Tancuje od svojich štyroch rokov a už pätnásť rokov tanec aj vyučuje. Okrem spoločenských tancov sú jej blízke takmer všetky ostatné tance, štýly a techniky. Ovláda tanec moderný, scénický, ľudový, country tanec, orientálny, tanec iných národov či step. Už na gymnáziu si vytvárala vlastné choreografie.
Do egyptskej Hurghady odišla najskôr na dovolenku. Prihlásila sa na kurz orientálneho tanca pod vedením lektorky Hasem Mohammed. Očaril ju tradičný „belly dance“ (brušný tanec). „Je temperamentný, ale dokáže byť aj pomalý. Vidieť ho na každom rohu – v hoteloch, kaviarňach, na námestiach. Nie je len o samotnom tancovaní a zvyšovaní vlastnej sebadôvery, ale má aj množstvo zdravotných účinkov. Dokáže pomôcť zablokovanej chrbtici, výborne sa pri ňom chudne, postava sa vyformuje lepšie ako pri fitnese, je vhodný pre ženy každej postavy a praktizovať sa môže v každom veku. Tancovať ho môžu dokonca aj tehotné ženy. Pomohol údajne asi šesťdesiatim percentám egyptských žien, ktoré mali problém otehotnieť,“ hovorí Viktória Lacová. Upozorňuje ale, že je dôležité nájsť lektorov, ktorí belly dance vedia skutočne vyučovať, inak môže tanec v individuálnych prípadoch viac poškodiť ako pomôcť. Brušný tanec je zvyčajne spájaný so ženami, tancujú ho však aj muži. „Stretla som tanečníka, ktorý ho tancoval lepšie ako diev-
čatá, prežíval ho zvláštnym spôsobom.“
Brazílčanovi „sadli“
slovenské ľudovky
Viktória sa neskôr z Hurghady presunula do Káhiry, kde ostala do konca leta. Z univerzity dostala ponuku na výučbu tanca. Jej študentmi sa stalo 25 ľudí z Francúzska, Nemecka, Rakúska, Ruska, Kanady či Brazílie. Medzi tretiakmi odboru umenie a kultúra Európy a sveta nebol žiaden Egyp-
ťan. Študenti sa v rámci svojho odboru v letnom semestri venovali tancom európskych národov, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou európskej kultúry. A hoci Viktória bola na univerzitu pozvaná ako učiteľka slovenských tancov, kultúry a histórie, požiadali ju, aby do výučby zahrnula aj prvky z ruského a bulharského prostredia.
„Výučba prebiehala v angličtine. Tanec však nepotrebuje veľa slov, jeho podstata je vo vyjadrení sa prostredníctvom pohybov. Mala som prednášky o slovenskej histórii a tancoch, potom prebiehala voľná diskusia. Študenti sa veľmi zaujímali o naše tance, pýtali sa na naše divadelné umenie,“ rozpráva Viktória. Mnohí z jej študentov pochytili kroky slovenských tancov veľmi rýchlo, pretože aj vo svojich krajinách sa tancu venujú profesionálne. Slovenské ľudovky vraj najlepšie tancoval Brazílčan.
Záverečná skúška:
odzemky a karička
Na záver letného semestra dievčatá predviedli karičku z východného Slovenska a chlapci odzemky. Pri skúške museli ukázať, čo sa pod vedením slovenskej lektorky naučili. Teoretické poznatky o Slovensku na skúške skĺzavali do voľnej debaty, keďže v Egypte študenti o učive s profesormi radi diskutujú, mechanické memorovanie faktov im je cudzie. V praktickej časti skúšky predviedli slovenské tance a až potom získali zápis do indexu, ktorý im odštartoval mesačné letné prázdniny. Mnohí však Egypt ani počas nich neopustili, finančne by sa im to nevyplatilo.
Bezhraničný optimizmus
je nákazlivý
Viktória bola očarená aj povahou Egypťanov. „Sú veľmi priateľskí, ochotní pomôcť a je pritom jedno ako. Požičajú vám peniaze, prevezú vás cez celé mesto, pomôžu vám v tom, čo práve potrebujete. Aj Slováci sú veľmi srdeční, ale akoby sa v súčasnej dobe a vo všetkom tom zhone naša srdečnosť vytrácala. Egypťania žijú zo smiešneho platu, naša lektorka mala napríklad mesačný plat 150 dolárov, a ešte aj z toho časť odovzdávala rodine. Napriek tomu sú spokojní, nabití energiou a optimizmom, ochotní smiať sa a zabávať sa,“ charakterizuje miestnych Viktória. O Araboch má vraj väčšina západnej civilizácie skreslený obraz. Je negatívny a súvisí s hŕstkou pomätených členov radikálnych extrémistických skupín.
Rozdiely medzi našou a egyptskou kultúrou sú podľa Viktórie Lacovej tiež diametrálne. Kým vo väčších centrách Egypta je kultúrny život pomerne bohatý, menšie mestečká žijú práve tanečnými vystúpeniami. Okrem brušného tanca je veľmi populárny rýchly tanec s tradičnou veľkou točiacou sa sukňou, ktorý na uliciach predvádzajú muži aj ženy. Točiť sa dokážu aj pol hodiny a sukňou pritom znázorňovať rôzne kreácie.
O orientálne tance je aj u nás enormný záujem. Svoje robí aj ich schopnosť odbúravať stres a dodávať sebadôveru. Možno aj preto si orientálne tance získavajú na Slovensku čoraz väčšiu obľubu.
