Článok pokračuje pod video reklamou
Jozefína je najstaršou obyvateľkou Mojmíroviec, v dedine nemá rovesníkov a už dvadsať rokov ani manžela. Narodila sa 29. apríla 1905 v Dubnici. Mala štyroch súrodencov – sestru a troch bratov. Vyrastala v domci z kameňa v chudobnom kraji, kde pásla kravy a pracovala na poli. Už ako desaťročná pomáhala otcovi pri žatve a o päť rokov neskôr začala dochádzať do práce k maďarským hraniciam. Z jej pláce – maku a žita – sa tešila celá rodina.
Matka jej prvého frajera syna odhovorila od „randenia“ s Jozefínou. Vyhlásila o nej, že je to malé, zrobené dievča a onedlho určite zomrie. Ukázalo sa, že sa fatálne zmýlila. Jozefína sa „v správnom veku dievky“ vydala za sirotu Rudolfa. Vtedy mala 22. Manžel pochádzal z Chvojnice pri Nitrianskom Pravne. Kamarátky jej vravievali, že sobáš so sirotou bude pre ňu výhodný – aspoň im vraj nikto nebude rozkazovať. Pastier Rudolf osirel, keď mal len šesť rokov. Spolu mali šťastné manželstvo, o Jozefíne hovoria príbuzní ako o človeku, ktorý sa nikdy nevedel hádať. Keď sa s mužom aj na niečom pochytili, hneď sa udobrili.
Spolu prežili takmer šesťdesiat rokov spoločného života a vychovali troch synov. Na „dolniaky“ sa s ďalšími susedmi presťahovali, pretože im poradili, že v oblasti je úrodnejšia pôda a predávajú sa tu domy.
Celý život milovala Jozefína prácu na poli, domáce roboty, ako napríklad varenie, ju nikdy nelákali. „Zavrela za sebou dvere a už jej nebolo, bežala na role. Trávila tam celé dni, už na jar bola poriadne opálená od slnka,“ rozpráva jej vnučka Zuzana Arvayová. Okrem práce v záhrade chovali s manželom sliepky, husi a kačice. Za prácou Jozefína istý čas chodila do Nemecka.
Milovala knihy, noviny a časopisy a možno aj preto vždy hovorievala spisovne a gramaticky správne. Výrazy typické pre oblasť Nitry nikdy nepochytila a knihami si cibrila pamäť. Záujem o dianie vo svete aj v blízkom okolí jej vydržal až do staroby.
Rovnako jej slúži aj zdravie. Nikdy nepotrebovala lekára, jej zdravotná karta je takmer bez záznamu a karta poistenca vyzerá nedotknuto. Len raz si zlomila ruku, pri práci na dvore. Prísne dodržiava pôsty, v piatok a počas sviatkov sa stráni mäsa. Inak vraj zje čokoľvek, dá si aj mastné mäso. Vždy však vyzerá rovnako – tak ako kedysi v očiach matky jej frajera – štíhlo a krehko.
Rada si dlhšie pospí, vstáva až okolo deviatej. Ráno vypije štamperlík borovičky, občas si dá trochu rumu do kávy. Dopoludnia sa modlí a po obede oddychuje. Má osem vnúčat a vždy ju potešia návštevy siedmich pravnúčat a dvoch prapravnúčat.
Svoju vitalitu dokazuje okoliu neustále. Keď mala 85, len ona a jej vnučka vyložili tatrovku plnú tehál. Jozefína si udržala aj obrovský zmysel pre humor. Je vraj za každú srandu. Aj preto sa pred piatimi rokmi dala pre televíznu reláciu odfotiť na kolobežke. Chcela si vyskúšať aj kolieskové korčule, ale v obave o jej bezpečnosť to nevesta Anna „zatrhla“.
