žitie. V ohrození života bola aj ona sama: „Lekári presne vystihli správnu chvíľu, kedy nás „oddelili“. Už o dva-tri dni by bolo neskoro.“
Keď si Mária odnášala dcérku domov z nitrianskej nemocnice, vážila 2,1 kilogramu a merala 37 centimetrov. „Aj najmenšie detské číslo jej bolo veľké. Sestričky mi poradili, aby som jej kúpila oblečenie pre bábiku Chou-chou,“ spomína si mama. Odvtedy Mária Alžbeta narástla na 61 centimetrov, váži 5,8 kilogramu. Jej vývinový vek je o niečo nižší ako ten skutočný. „Narodila sa v 29.-30. týždni, ale jej vývoj zodpovedal len 26. týždňu – v brušku zaostávala, pretože ju placenta prestala vyživovať. Namiesto toho začala vytvárať v mojom tele protilátky. Lekári nevedia prečo, ale stáva sa to vraj u desiatich percent prvorodičiek,“ hovorí mladá Nitrianka.
Jej tehotenstvo prebiehalo spočiatku normálne, lekárom sa však nezdalo, že má malé bruško. Problémy sa prihlásili týždeň pred pôrodom – budúcej mamičke začali „odchádzať“ platničky, pečeňové testy neboli v norme. Verdikt lekárov bol jednoznačný: „Povedali mi, že ak ma majú zachrániť, musia okamžite operovať.“ Mária Alžbeta sa narodila 14. februára cisárskym rezom. Mamička ju po prvýkrát videla na druhý deň – malé telíčko bolo napojené na rôzne hadičky. Dnes si s úsmevom spomína, že jej dala prezývku Jerry. „V tých malých-veľkých plienkach mi pripomínala Jerryho bratranca z rozprávky Tom & Jerry. Plienku mala až po krk. Bola veľmi chudučká, merala len 35 centimetrov, moja ruka bola oveľa väčšia ako jej hlava.“
Prvých štrnásť dní bábätko takmer neprijímalo potravu, vôbec nerástlo. „Naštartovalo“ sa až v hodine dvanástej. Po prvýkrát mala Mária svoju dcéru v náručí až po dvoch týždňoch. Sestričky ju vytiahli z inkubátora a na päť minút ju priložili na matkinu hruď, aby cítila tlkot jej srdca. Ide o takzvané klokankovanie, ktoré sa v nitrianskej nemocnici praktizuje asi tri roky.
„Ešte keď bola v inkubátore, lekári u malej zistili šelest. Sanitkou ju odviezli do detského kar-
diocentra. Oznámili mi, že jej hrozí operácia. Našťastie, nebola potrebná – akoby zázrakom sa stav sám upravil,“ hovorí mama Mária, ktorá učí na Univerzite K. Filozofa medzinárodné vzťahy a diplomaciu. S manželom, ktorý pracuje ako profesionálny lektor, si to rozdelili tak, aby bol vždy jeden z nich pri malej. Marek vraj zvláda úplne všetko, dokáže ju bez problémov prebaliť aj nakŕmiť.
„Sme veľmi vďační nitrianskej novorodeneckej klinike pod vedením docentky Ďurišovej – bez nich by sme malú „Didi“ dnes nemali doma,“ dodávajú rodičia.