Článok pokračuje pod video reklamou
y v tomto školskom roku mala byť septimánkou v nitrianskom Gymnáziu na Golianovej ulici. Mala, lenže nie je... Katka sa rozhodla, že svoje sukne a nohavice nebude drať „na Golianku“, ale zaumienila si na vlastnej koži vyskúšať, ako vyzerá študentský život na americkej strednej škole.
„Postavila ma pred hotovú vec, všetko si vybavila sama. Keďže je dosť tvrdohlavá, nemala som šancu vyhovoriť jej to,“ hodnotí si-
tuáciu mama Eva, ktorá si s materskou hrdosťou uvedomuje, že má životaschopnú a smelú dcéru, ktorá sa nebála odísť do sveta na jeden celý rok. Ako dodáva: „Celý život aj tak nebude sedieť doma pri mne a napokon, Katka je scestovaná, vlani bola v Austrálii. Pri ceste do Ameriky sa bez problémov zorientovala na velikánskom letisku v New Yorku a nemala žiadne problémy s prestupovaním, za čo môže ďakovať aj tomu, že je vybavená znalosťou anglického jazyka. Spolu s Madison sú v Nitre ešte štyria stredoškoláci – Japonec, Mexičan a dve Američanky.“
Katku Kubošiovú osud zavial do 450-tisícového mesta Tulsa, ktoré leží v štáte Oklahoma. Navštevuje cirkevnú školu, kde je predpísaná uniforma. Vďaka internetu a
e-mailom sú skoro v každodennom kontakte a zdá sa, že mama Eva sa s odchodom svojej jedinej dcéry zmierila.
„Adoptívna“ dcéra Madison sa snaží byť dobrou náhradou, čo sa prejavuje aj občasnou pomocou pri domácich prácach. Eva Pavlíková ročné odlúčenie spočiatku znášala pomerne ťažko. „Sme na seba dosť naviazané, ale na druhej strane priznávam, teší ma, že Katka nemá žiadne problémy. Aklimatizovala sa pomerne rýchlo a e-maily, ktoré od nej dostávam, sú mimoriadne stručné, čo vypovedá o jej maximálnej spokojnosti. Ani v jednom nechýbajú slová: Je tu úžasne!“
Nové podmienky – najmä čo sa týka nosenia školskej uniformy - ju podľa slov mamy Evy určite zaskočili. Zvykla si však a rešpektuje aj zákaz nosenia šperkov. Nebolo to pre ňu ľahké, pretože tu doma sa oblieka v duchu módnych trendov. Systém štúdia na cirkevnej škole je, samozrejme, celkom iný ako u nás. Škola je zameraná na výučbu anglického jazyka, maľovanie a na spev, a tak aj Katka spieva v školskom zbore.
Madison pochádza z Oklahomy a Slovensko si pre svoj študijný pobyt vyberala z trojice Slovensko, Nemecko a Francúzsko. Učarovala jej naša hornatá krajina. O Slovensku vedela iba to, že tu máme valašky a fujaru. Vďaka svojmu nízkemu vzrastu na devätnásť rokov nevyzerá. Miluje prechádzky po starom meste, kde hľadá inšpiráciu pre svoje maliarske výtvory. Našu krajinu i Nitru hodnotí len v superlatívoch. Nevadí jej, že z budúcej vysokoškoláčky, zameranej na maliarstvo, sa opäť stala gymnazistka, pretože nastúpila namiesto Katky do septimy.
„Všetko je tu úžasné – mesto, ľudia, škola, spolužiaci aj pedagógovia! Všetci sú tu na mňa veľmi milí,“ hovorí a dodáva, že sa jej veľmi páči aj nová rodina a nová mama. Keď zistila, že bude bývať v umelecky založenej rodine, potešilo ju to. Mama Eva ju vodí do divadla i na vernisáže, sprostredkovala jej stretnutia s renomovanými slovenskými výtvarníkmi, žijúcimi v Nitre i Bratislave. „Za tých pár dní, čo je Madison na Slovensku, sme už spolu zašli aj do ateliéru nitrianskeho grafika Karola Felixa,“ dozvedáme sa od Evy Pavlíkovej, ktorá sa do úlohy „adoptívnej“ mamy už celkom vžila.
„Chcela by som, aby si Madison po ročnom pobyte odniesla od nás len tie najlepšie spomienky a dojmy. Bola už s nami u mojich rodičov v Košiciach, cestou sme zašli na Krásnu Hôrku a pozreli sme si Spiš. Rok je dlhé obdobie, a tak máme pred sebou ešte veľa spoločných výletov,“ hovorí Eva.
