sú každý rok bité takmer štyri milióny žien. Domáce násilie je najčastejší, ale zároveň najmenej udávaný trestný čin v krajine. O nič lepšie na tom nie sme ani na Slovensku. Jednou z inštitúcií, ktoré sa snažia pomôcť týraným ženám a deťom, je aj nezisková organizácia Centrum Slniečko.
Atmosféra strachu
V rodinách, kde sú ženy bité, radikálne stúpa pomer týraných alebo zanedbávaných detí. Prieskumy hovoria, že je až o 1500 percent vyšší ako priemer. Násilné domáce prostredie vplýva nepriaznivo aj na deti, hoci nemusia byť obeťami priameho násilia. Ticho znášajú agresiu jedného z rodičov. V atmosfére plnej strachu sa dostanú do stavu, v ktorom sa boja čokoľvek urobiť alebo povedať – napríklad vypýtať si jedlo.
Existujú ale aj prípady, keď pomyselný pohár pretečie, dieťa nezostane ticho a voči agresorovi sa vzbúri. Deti sa dokonca často pred násilím snažia ochrániť svoje matky. „Spomínam si na desaťročného chlapca, ktorý týranie v rodine už nedokázal vydržať a nožom zaútočil na otca,“ hovorí riaditeľka organizácie Centrum Slniečko Mariana Kováčová. Upozorňuje, že násilie sa neodohráva len medzi sociálne slabšími vrstvami obyvateľstva, ale aj v dobre situovaných rodinách. V takých prípadoch jeden z rodičov „upláca“ dieťa drahými darčekmi a v konflikte s partnerom sa ho snaží zneužiť vo svoj prospech. Dieťa sa tak stáva obeťou psychického teroru.
Týranie je tabu
Téma týrania žien a detí bola u nás dlho tabuizovaná. Rovnaké problémy s násilím v rodine pritom existovali aj počas bývalého spoločenského režimu, len sa o nich nehovorilo. Odborníci hovoria, že informácií o spôsoboch, ktorými sa dá voči týraniu brániť, je na verejnosti stále málo.
Centrum Slniečko pôsobí na celom Slovensku. Týraným a zneužívaným deťom a obetiam domáceho násilia sa venuje už niekoľko rokov. Pri Nitre má zriadené detské krízové stredisko, v ktorom sú ubytované obete domáceho násilia. Matkám aj ich deťom poskytuje ubytovanie, sociálne, výchovné aj právne poradenstvo. Pod dohľadom odborníkov sa snaží zmierniť poruchy psychického a sociálneho vývinu dieťaťa, ktoré boli spôsobené násilím.
Zariadenie má aj priestory, v ktorých si ženy môžu pripraviť stravu. „Poskytneme pomoc z krízy, potom však vždy nastane problém, čo ďalej. Klienti u nás ostávajú asi tri mesiace a okrem všestrannej pomoci je našou hlavnou úlohou pomôcť im v opätovnom zaradení sa do normálneho života. S každým klientom vypracujeme operačný plán, kde popíše, čo by chcel v živote robiť. Potom mu pomáhame pri hľadaní zamestnania, prípadne vhodného bývania,“ povedala riaditeľka centra Mariana Kováčová. Nájsť však ženám, ktoré sú takmer bez prostriedkov, podnájom, je ťažké. Na svojom partnerovi sú často finančne závislé a aj to býva neraz dôvod, prečo sa radšej nechajú týrať, ako by ho mali aj s dieťaťom opustiť.
Len malá časť žien podá na svojho násilného manžela trestné oznámenie. Donedávna sa často stávalo, že oznámenie žena po určitom čase pod vyhrážkami svojho partnera stiahla. Ak sa však v súčasnosti rozhodne podať trestné oznámenie, nemôže ho stiahnuť. Nariaďuje to zákon. Okrem toho môže požiadať o predbežné opatrenie, ktorým je agresor z domácnosti vyhostený. „Rozhodnutie vyhľadať našu pomoc a súčasne sa postaviť na odpor násilníkovi je vždy na žene. Často však prichádzajú až po veľkej bitke, keď sa situácia neúnosne vyostrí,“ tvrdí Mariana Kováčová. Zariadenie si v naliehavých prípadoch dokáže svojich „klientov“ vymeniť s podobnými inštitúciami. K takémuto kroku sa pristupuje v prípade, že agresor je nablízku, vyhráža sa a žene hrozí bezprostredné nebezpečenstvo. „Že sa vyhrážajú aj nám, je úplne bežné. Jeden takýto muž mi skoro zlomil ruku,“ dodala Mariana Kováčová.
Tisíce detí
volajú na linku záchrany
V rámci centra funguje telefonická linka, na ktorú sa dá bezplatne dovolať z pevnej linky alebo telefónnych automatov. Volať na číslo 0800 12 12 12 môžu počas pracovných dní od 14. do 20. hodiny deti z celého Slovenska. Najčastejšie sú hovory počas prázdnin a v čase, keď deti dostávajú vysvedčenia. „Každý telefonát berieme vážne, nikdy nevieme, aký problém sa za ním môže skrývať. Niektoré deti zavolajú len zo srandy, ani tak ich ale neodbijeme. Musia cítiť, že ich akceptujeme. Len potom sa nám ozvú, ak naozaj budú niečo potrebovať, alebo ak narazia na problém.“
Detskú linku záchrany využíva-
jú častejšie dievčatá ako chlapci. Len v prvom polroku tohto roku zaznamenala linka viac ako päťtisíc telefonátov, z toho približ-
ne 2200 detí chcelo svoj problém riešiť s pomocou odborných konzultantov.