ili osobne.
„Otec ma už viackrát požiadal, aby som vykopal ovocné stromy, ktoré približne pred desiatimi rokmi zasadil tesne k plotu suseda. Ten však namietal, že koreňové systémy stromov začínajú poškodzovať základy jeho oplotenia. V pondelok som teda zavolal kamaráta Jozefa a spolu sme sa pustili do vykopávania stromu. Z pôvodne slabého prútika vyrástol strom s poriadnym koreňovým systémom. Bola to čerešňa, ktorá nám pravidelne dávala peknú úrodu, preto sme sa rozhodli, že ju iba presadíme. I z toho dôvodu sme ju začali vykopávať tak, aby sme čo najmenej poškodili jej korene. Keď sme sa dostali približne do hĺbky sedemdesiatich centimetrov, narazili sme na akýsi kov. Spozorneli sme a z kovu sme už len rukami začali odhrabávať prebytočnú zeminu. Keďže sme boli obaja vojaci, hneď sme zistili, že ide o vojenskú muníciu. Jednu mínu sme vybrali. Jozef ju chytil do ruky a chcel ju odniesť zo záhrady na dvor. Vtedy nás zbadal otec a okamžite mu prikázal, aby mínu položil. Zavolali sme teda starostovi, ten upovedomil políciu a tá zabezpečila pyrotechnika, ktorý postupne vykopal i ďalšie mínometné a aj delostrelecké granáty. Boli pekne uložené vedľa seba, ako keby boli zabalené. Ich obal však už za tie roky zhnil. Pyrotechnik detektorom na kovy prezrel postupne celú záhradu, ale ten reagoval na každý maličký klinec, a preto s hľadaním ďalšej munície prestali. Ďalšie ovocné stromy, ktoré ešte máme povyberať, sme už nevykopali, necháme to na jar. Dúfame, že už nás nestretnú podobné prekvapenia ako teraz s touto čerešňou,“ hovorí Tibor Juhos.
