„Odbornej verejnosti sme ju predstavili na tradičnej jesennej konferencii. Tematicky bola venovaná mestečkám na Žitnom ostrove a Matúšovej zemi a ich každodennému životu, teda v súčasnosti mestečkám v okresoch Galanta, Dunajská Streda a Šaľa. O takéto územné vymedzenie išlo najmä z dôvodu, že práve z týchto okresov zbierame archívne dokumenty,“ informovala nás Veronika Nováková, predsedníčka Spoločnosti Petra Pázmanya a riaditeľka štátneho archívu v Šali.
Uviedla, že na konferencii ju mohli predstaviť pred viacerými renomovanými historikmi, ako sú napríklad Richard Marsina z Bratislavy, odborníčkou na život mestečiek Verou Bácskai z Budapešti, ako aj pred ostatnou odbornou verejnosťou, najmä archivármi, múzejníkmi a regionálnymi historikmi a pedagógmi. Vyzdvihla tiež skutočnosť, že konferenciu sa podujali organizovať najmä pri príležitosti 600. výročia vydania takzvaného Dekrétu Minus, ktorý vydal pre mestá v roku 1405 Žigmund Luxemburský. V tom istom roku vydal výsadnú listinu pre Šamorín. Jeho obyvateľom ňou udelil tie isté výsady a privilégiá, ako mala dovtedy Bratislava. Takže práve Šamorín, na základe tejto privilegiálnej listiny, môžeme na určitú dobu radiť medzi slobodné kráľovské mestá. Práve z tohto mesta pochádza aj najstarší archívny fond, uložený v našom archíve,“ hovorí Veronika Nováková. Pokiaľ ide o ročenku Archivum Šaľa, po prvýkrát bola vydaná v minulom roku. V Archivum Šaľa II. sú publikované všetky príspevky, ktoré pochádzajú z minuloročnej konferencie. Uviedla, že na tej sa venovali chápaniu práva a bezprávia v historickom kontexte. „Ide o rôzne dokumenty pochádzajúce z našich archívov. Sú v nej v plnom znení publikované, okrem iného, aj dva procesy s bosorkami, ktoré prebiehali v 17. storočí v Šamoríne. V ročenke Archivum Šaľa II. je po prvý raz uverejnený slovenský preklad prvého zákonníka kráľa sv. Štefana,“ upozorňuje riaditeľka archívu v Šali. Ročenka má slúžiť, keďže vyšla v slovenskom aj v maďarskom jazyku, najmä učiteľom dejepisu a regionálnym historikom.