Článok pokračuje pod video reklamou
Autor je známy najmä svojimi historickými dielami. Ako spoluautor učebníc dejepisu je veľmi populárny medzi školákmi. Potvrdili to aj učitelia, ktorí využili možnosť, aby sa s ním osobne stretli. Hlavnou témou stretnutia bolo predstavenie najnovšej Dvořákovej knihy pod názvom Stopy dávnej minulosti – Slovensko v Uhorskom kráľovstve. Hovorilo sa napríklad aj o Uhorsko-poľskej kronike, ktorá u nás nikdy nevyšla. Dá sa zohnať iba v poľskej verzii. Podľa Dvořáka nie je však veľmi dôveryhodným zdrojom.
Uznávaní historici ako sú Ján Steinhübel alebo Richard Marsina hodnotia túto kapitolu našich dejín rôzne. Steinhübel pristupuje k nitrianskemu kniežatstvu ako jednému celku, od Hunov až po zánik kniežatstva, naopak Marsina oddeľuje Pribinovo kniežatstvo od nitrianskeho vojvodstva. Dvořák prezentoval svoj názor na vpád Maďarov na územie dnešného Slovenska. Podľa neho to nebolo krvavé a násilné zabratie územia, ale prichádzajúci Maďari sa dohodli so Slovanmi a žili vedľa seba. Tvrdí, že dokonca bojovali bok po boku proti spoločným nepriateľom.
„Usilujem sa napísať dejiny Slovenska od najstarších čias až do chvíle, keď už nebudem môcť pracovať,“ prezradil nám Pavel Dvořák po besede. Históriou sa doteraz zaoberal v dvoch knihách: problematikou vzniku slovenského národa a jeho začlenením do uhorského kráľovstva. „V tejto knihe hovorím o tom, ako sa Slovensko stalo súčasťou svätoštefanskej ríše. Dostal som sa zhruba po Ondreja druhého, ktorý vydal listinu, v ktorej sa Slováci už vyslovene menujú medzi inými národmi. Teraz by som chcel spracovať dejiny Slovenska počas Arpádovcov, teda do konca 13. storočia,“ oznámil historik prítomným počas autogramiády, ktorá potvrdila, že knihy Pavla Dvořáka číta veľa ľudí aj v Galante.
