Na frekvenciách nitrianskeho rádia vysiela pravidelnú reláciu o novinkách zo sveta automobilov – Otáčkomer a sprevádza poslucháčov aj v popoludňajšom vysielaní. K tejto práci sa dostal úplnou náhodou. „Môjmu kamarátovi, terajšiemu mana-
žérovi Desmodu Mišovi Kožuchovi, sa celkom páčil môj hlas a výrečnosť. Navrhol mi, či by som to neskúsil a ja som súhlasil,“ vysvetľuje Kuly.
„Keby som mal zrátať, ako dlho už pracujem ako spíker, vyšlo by to určite na tri roky,“ tvrdí, no dodáva, že aj napriek tomu je uňho prvoradá hudba a skupina Desmod. „Pre hudbu žijem telom a dušou. Pre skupinu píšem väčšinu textov. Dá sa povedať, že mám básnické črevo.“
Kuly vyvracia často skreslené predstavy o hudobnej brandži: „V muzike veľa srandy nie je. Hudba nie je len o tom, hurá ideme hrať. Väčšinou je to taktika a vysoká politika, najmä keď musíte vyjednávať s vydavateľom.“ Toto všetko však fanúšikovia nevedia. Poznajú len koncerty a hotové CD-nosiče, za ktorými sa skrýva veľa organizovania a štúdiovej práce. „Keď kapela nepredá určitý počet kusov, druhý album už vôbec nemusí vydať,“ vysvetľuje zákonitosti showbiznisu. Aj preto berie prácu v rádiu ako možnosť odreagovať sa. „Tu sa skôr sranduje. Je to pre mňa relax. Aby som sa nenudil doma a nesedel pred telkou, sedím radšej v rádiu a moderujem.“
Tento rok bol pre celú kapelu Desmod mimoriadne úspešný. V marci im Hudobná akadémia udelila cenu v kategórii Najlepší výkon hudobnej skupiny a duet so Zuzanou Smatanovou Pár dní sa stal piesňou roka. Počas leta nav-
štívili v rámci koncertného turné pätnásť slovenských miest. Počas neho stihli ešte vystúpiť ako predkapela na koncerte Eltona Johna. Zdalo by sa, že Kulyho pracovné povinnosti a jeho neprítomnosť môžu byť v rádiu problémom. „Od začiatku bolo mojou podmienkou, že v prípade potreby za mňa nájdu náhradu, človeka, ktorý bude vysielať. Na prvom mieste je určite muzika,“ prízvukuje opäť.
Hektický život a zaneprázdnenosť sú kameňom úrazu v mnohých rodinách. Túto fázu však Kollárovci prekonali. „Najhoršie, čo môže žena urobiť, je vydať sa za speváka či športovca. Samozrejme, že najskôr boli kvôli tomu v rodine rozpory. Po čase si však manželka konečne zvykla. Dnes to chápe. Berie, že to tak musí byť. Teší sa, kedy kapela skončí turné a opäť budeme spolu.“ Za rodinou mu ale často býva smutno. „Človeku príde ľúto najmä vtedy, keď už mesiac nie je doma. Chýba mu nielen rodina, ale aj strava. Žiť dlhší čas na bagetách nie je nič ideálne. Človek neskôr vyzerá tak ako ja,“ dodáva s úsmevom. Aj napriek tomu nemal nikdy chuť skončiť s hudbou a koncertovaním. „Keď sa nedarí, dám si týždeň pauzu a idem ďalej.“
Ďalšou Kulyho vášňou sú autá. Začal študovať za automechanika, no láska k hudbe bola silnejšia. V treťom ročníku školu opustil a začal sa venovať muzike. Samozrejme, že rodina tým nadšená nebola. „Doma z toho bolo peklo. Rodičia mi povedali, že keď som sa tak rozhodol, musím ísť pracovať. Tak som si vlastne zarobil na prvý mikrofón a aparatúru. Bez nich by ma chalani nezobrali do skupiny.“ Nikdy sa nestretol s podceňovaním preto, že nemá dokončenú školu. Mal šťastie na ľudí, ktorí brali do úvahy talent, a nie titul.
Špeciálne predsavzatie či životné ciele nemá. „Chcem len, aby sa mi darilo v hudbe čo najdlhšie. Keď si nerobíš plány a prídu neúspechy, vieš ich stráviť za pochodu. Pri stavaní vzdušných zámkov sa môže stať, že sa zrútia a s nimi celá osobnosť. Treba žiť z nohy na nohu a brať to, čo príde. Ja som takto šťastný.“
Autor: Martina Cibuľová
