medzi obyvateľkami domova popularite,“ hovorí s úsmevom Anna Bukovská, riaditeľka domova dôchodcov. Kapacita zariadenia je stošesťdesiat miest.
V domove sú ubytovaní aj dôchodcovia, ktorých nepriaznivý zdravotný stav si vyžaduje sústavnú starostlivosť. Obyvatelia tu žijú v príjemnom prostredí. Väčšinou sú ubytovaní po dvoch, ale postupnou modernizáciou im tu pribúdajú jednoizbové byty. Už ich majú tridsaťpäť. Obytné jednotky sú vybavené malými kuchynkami, hygienickými zariadeniami a sprchovými kútmi alebo vaňami. Zabezpečenú majú aj celodennú stravu. Jedálny lístok si obyvatelia domova zostavujú sami. Takto ich aspoň netrápia rôznymi cudzími názvami jedál, ktoré väčšina obyvateľov aj tak nepozná. Kuchárky sa majú čo obracať. Varia zvlášť pre diabetikov, chorých na žlčník a tiež racionálnu stravu. Dlhé popoludnia si väčšina obyvateľov kráti sledovaním televíznych se-
riálov. Dokonca žiadali, aby sa kvôli nim na neskoršiu hodinu posunul čas podávania večere. Imobilným obyvateľom nosia jed-
lá priamo na izby.
V izbách majú vždy čisto, upratané i oprané. Pre obyvateľov domova organizujú rôzne poradenstvá, zdravotnú a rehabilitačnú starostlivosť.
Všestranný charakter majú aktivity dôchodcov vo voľnom čase. Mnohí si rôzne krúžky vedú sami, napríklad krúžok vyšívania či čitateľský klub. Obyvatelia si život dokážu spestriť aj rôznymi zábavnými a súťažnými podujatiami. Zorganizovali napríklad Rok babičky. „Mnohé sa vyparádili, akoby išli na módnu prehliadku. Súťažili medzi sebou, okrem iného predvádzali, ako vedia privítať a pohostiť návštevu, alebo spomínali, aké jedlá pripravovali, keď boli mladé.
V októbri, v Mesiaci úcty k starším, sme pre imobilných ľudí na vozíkoch zorganizovali podujatie pod názvom Zdravé starnutie. Zobrali sme ich na prehliadku mesta, aby videli, čo je tu nové. Niektoré z ulíc ani nespoznávali. Šli sme s nimi do Taverny, jednej z honosných reštaurácii v centre, čomu sa tiež veľmi potešili. V takom luxusnom podniku mnohí z nich boli po prvýkrát v živote. Zorganizovali sme Katarínsku zábavu so živou hudbou. Väčšina z dôchodkýň doslova odložila paličky, len aby si dobre zatancovala. Nakoľko nám chýbali muži, tancovali najmä ženské páry. Samozrejme, vyzvali aj mňa. Keď som v jednom kole tanečnej partnerke navrhla, aby sme si už sadli, rázne odmietla. Nohy ju vraj ešte nebolia,“ spomína s úsmevom Anna Bukovská.
Na Mikuláša pre nich pripravujú malé pohostenie. Časť aktívnych dôchodcov ocenia za pomoc pri rôznych úpravách areálu. Všetci dostanú malého čokoládového Mikuláša. Väčšina z nich si zvykla, že v domove ostávajú aj počas Vianoc. Sviatočná večera a spoločné chvíle v príjemnej atmosfére, keď sa im všetkým do očí tisnú slzy, to je vraj niečo nezabudnuteľné, o čo väčšina z nich nechce byť ukrátená.
