„Pohľady zblízka ma priťahujú oveľa viac ako klasická krajinomaľba. Chcem, aby som cítila blízkosť toho, čo ma obklopuje, čoho sa môžem dotknúť,“ vyznala sa táto „amatérska“ výtvarníčka. Amatérskou sme ju nazvali iba preto, že v rokoch jej mladosti sa výtvarnej a hudobnej výchove venovala v školách iba minimálna pozornosť. „Do čohosi podobného spejeme aj v súčasnosti. Keď nám kázali nakresliť veľkonočné vajíčko, tak sme nakreslili veľkonočné vajíčko, potom zas vianočný stromček, a tak to bolo dokola.“ Metodicky ich nikto neviedol. Raz dostali na úlohu nakresliť tváre vôkol seba. Zuzana ich vtedy nakreslila za všetkých spolužiakov v triede. Keď v roku 1961 začala učiť v Základnej škole na Bernolákovej ulici v Šali, spolu s inými mladými učiteľmi pripravovala nástenky. Jeden z jej kolegov vtedy usúdil a na pedagogickej rade aj navrhol, aby učila výtvarnú výchovu. Viacerí si vydýchli, že sa jej nemuseli venovať práve oni. Zuzana si pred každou hodinou výtvarnej výchovy všetko potrebné najskôr odskúšala. Učila sa spoločne so žiakmi, študovala dostupnú literatúru, neustále sa zdokonaľovala samovzdelávaním.
„V technike mojej tvorby síce prevláda akvarel, ale skúšala som aj olejomaľbu. Nechcem však používať klasicky štetec, ale špachtľu,“ usmieva sa dnes už bývalá učiteľka na dôchodku. Doménou jej akvarelov sú vlčie maky. Fascinuje ma najmä ich červená farba a v kombinácii so zeleňou v pozadí sú vždy nádherné. Práve nimi sa chcem vyjadrovať,“ dodáva skromne. Výstavu jej obrazov si môžete pozrieť ešte do štvrtku 8. decembra. Spomienky na Liptov, Jesenná kytica, Letná lúka, Kálie či Vlčie maky vás možno aspoň na chvíľu vrátia do letných slnečných dní.
Autor: – si –