Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Najsmutnejší Štedrý večer prežil na letisku

Štedrý večer prežil v letiskovej hale, Prvý sviatok vianočný na autobusovej stanici, Silvester v dvoch zamestnaniach - ráno čistil gril v hoteli, večer umýval riady v talianskej reštaurácii. Ani nepostrehol, že odbila polnoc a je tu Nový rok.

Také boli začiatky Ota Malého na Floride. Pricestoval tam v čase, keď sa aj najväčší cestovatelia vracajú domov - 24. decembra na Štedrý deň (1995). Priznáva, že to boli jeho najsmutnejšie Vianoce, oveľa smutnejšie ako tie, ktoré strávil rok predtým vo Venezuele. Hlavným dôvodom, prečo sa rozhodol začať nový život v Amerike, boli peniaze. O všetky úspory, ktoré mal, ho totiž vo Venezuele pripravil miestny obyvateľ - kedysi neúspešný študent nitrianskej univerzity, kde Oto Malý v minulosti prednášal.

Skryť Vypnúť reklamu

Peklo v raji
Dnes 42-ročný rodák z Martina, žijúci v Nitre, si v roku 1994 vybral na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite neplatené voľno a odletel do Venezuely. Namiesto nadácie, pomáhajúcej prisťahovalcom z Európy, však nakoniec skončil na farme. Mal so sebou približne 6-tisíc mariek, vtedy povinných na vstup do krajiny. Spomínaná nadácia končila činnosť a nemenovaný Venezuelčan, ktorého spoz-
nal pred rokmi na Slovensku, mu ponúkol spoločný obchod. „Požičal som mu 5-tisíc mariek. Prišiel som o ne,“ konštatuje lakonicky Oto Malý.
Muža, ktorý ho pripravil o slušnú kôpku peňazí, neskôr stretol aj v Nitre. K vyrovnaniu dlhu sa však nemal. „Na druhej strane, nebyť toho, možno by som do USA nikdy neodcestoval,“ hovorí Nitran, ktorého život v Spojených štátoch amerických inšpiroval k napísaniu knihy Peklo v raji s podtitulom Umývač riadu U Hemingwaya (vyšla tento rok). Je to názov reštaurácie, kde si autor – rovnako ako hlavný hrdina Olivo - zarábal na živobytie umývaním riadov. Koľko je však v diele autobiografie, to nechce prezradiť. S úsmevom hovorí, že ide o výrobné tajomstvo. Dodáva, že už pripravuje aj knihu, inšpirovanú zážitkami vo Venezuele.
Ôsmi sa delili o banán
„Práca na venezuelskej farme bola tvrdá a slabo platená, hoci som robil zástupcu vedúceho a dostával som šesť dolárov na deň. To je šesťkrát viac ako zarábala asi štyridsiatka robotníkov,“ spomína Oto, ktorý dostával aj prídely potravín. Časť z nich dával strážnikovi Guilanovi, ktorý mal mnohopočetnú rodinu. „Hovoril mi, že sa neraz ôsmi delili o jeden banán. Denne nezarobil ani na kilo múky. Ale zase žili spokojnejším, nenáročným spôsobom života.“ Hladné bolo aj stádo, farma bola stratová. Majiteľ ju však dotoval, mal vraj peniaze z iných zdrojov. Otovi po čase ponúkol, aby jej šéfoval: „Odmietol som. Už vtedy som rozmýšľal nad Amerikou, tak som sa nechcel viazať.“
Vo Venezuele si Nitran vyskúšal aj prácu zmrzlinára. „Na farme som mal v nedeľu väčšinou voľno. Aby som lepšie spoznal národ a jeho mentalitu, išiel som robiť zmrzlinára do Caracasu. Od Dominikánca som dostal trojkolesový vozík so suchým ľadom, stačilo sa preukázať akýmkoľvek preukazom. Na vozíku boli zvončeky – keď ich ľudia počuli, vybiehali z domov a kričali na mňa.“ V začiatkoch však ich dialektu nerozumel a neuvedomil si, že volajú práve na neho, a tak o niektorých zákazníkov prišiel.
Smrť za dobré auto
V čase voľna sa bol pozrieť aj do zlatých baní pri brazílskych hraniciach. Pol dňa tam cestoval autobusom. „Práca je ťažká, veľa ľudí v bani zomiera. Ich dedinka je pritom taká chudobná, že tam nemajú ani chodníky.“ Dobrý biznis však majú zlatníci v okolí. Tovar ponúkajú lacnejšie, a tak ho turisti nakupujú vo veľkom. Netrvá dlho a končia v rukách polície, ktorá im zlato zhabe - množstvo, ktoré možno z krajiny vyviezť, je totiž obmedzené. „Avízo dávajú polícii sami zlatníci. Možno zlato, ktoré dnes predali, majú už zajtra naspäť.“
Nezabudnuteľné zážitky má aj zo samotného cestovania autobusom. „Cestovný poriadok neexistuje. Odchádza sa vtedy, keď sa autobus naplní. Ak ide aj druhý autobus tým istým smerom a je plnší, pošle tam závozník niekoľkých ľudí z prvého autobusu, v ktorom sa musí čakať na ďalších cestujúcich...“
Jazdu po Caracase označil Oto Malý dvomi slovami: organizovaný chaos. „Mať dobré auto tam mnohí vnímajú ako provokáciu. Majiteľ riskuje krádež. Ale horšie je, keď k vodičovi, ktorý čaká na križovatke napríklad v Mercedese, niekto vpáli guľku do hlavy. Aj to sa stáva,“ konštatuje.
Zaujal ho napríklad aj systém pôžičiek: Venezuelčania, ktorí chodia pravidelne voliť, majú väčšiu šancu, že ich dostanú. „Dôkazom, že boli na voľbách, sú nálepky, ktoré im dajú priamo na zadnú stranu identifikačnej karty.“
Stromček len na papieri
Na venezuelskej farme býval v jednoduchom dome, ktorý mu poskytol majiteľ. Podmienky tam boli viac ako skromné: v izbe bola len posteľ. Neskôr si zohnal aspoň kartónové škatule, ktoré mu slúžili ako stolík a skrinka zároveň. „Človek toho veľa nepotrebuje,“ konštatuje Oto, ktorý prežil vo Venezuele aj jedny Vianoce (1994). Domáci si vyzdobili palmy, on mal vianočný stromček – aj keď bol len vystrihnutý z obrázkového katalógu. Položil si ho na kartónový stolík. Na Štedrú večeru bola miestna špecialita - mäso v kapustnom liste. Darček žiadny nedostal a ani mu nechýbal. „Už dávno som pochopil, že ozajstná radosť Vianoc je v úplnosti a súdržnosti rodiny za štedrovečerným stolom, a nie v honosných darčekoch pod stromčekom,“ cituje autor svojho knižného hrdinu Oliva.
V zahraničí prežil celkom osem Vianoc: v Španielsku, Venezuele a na Floride. Tam odcestoval práve na Štedrý večer 1995. Predchádzala tomu však dlhá príprava. „Viacerí Venezuelčania mi radili, ako mám postupovať, keď chcem víza. Vysvetľovali mi, že úradník má na vás čas len dve minúty. Ak mu za ten čas nestihnete povedať to hlavné a presvedčiť ho, máte smolu.“ Oto Malý stál v rade na víza celú noc. Dostal ich už v októbri, nebola však letenka, a tak sa odchod do USA posunul až na 24. decembra. „Venezuela už bola v tom čase na prahu občianskej vojny, týždenne sa stratilo dvadsať ľudí. Boli oblasti, kde sa báli ísť aj po zuby ozbrojení policajti,“ dodáva.
Silvester v dvoch prácach
Do Miami priletel Nitran len s pár dolármi vo vrecku, jediným jeho majetkom bola batožina. Netušil, kam ísť. Pomôcť mu mal istý emigrant z Kuby, ktorý žil dlhé roky v Miami. Číslo na neho mu dali na venezuelskej farme. Ozval sa mu ešte z letiska. Kubánec prisľúbil, že sa zastaví, ale Oto na neho čakal zbytočne.
„Boli to moje najsmutnejšie Vianoce. Bol som úplne sám a nevedel som, ktorým smerom sa vydať,“ spomína si Oto, ktorý stretol v letiskovej hale chlapcov z Moravy. Tí mu poradili, aby išiel na juh, tam je vraj dosť práce. Dali mu aj nejaké kontakty. Poslúchol ich, nemal čo stratiť. Štedrovečernú noc prečkal na letisku a na druhý deň nasadol do autobusu. Ďalšiu noc strávil na stanici, kde si našiel aj spoločníka - opusteného psíka, ktorý dostal meno Broko. Takto vo dvojici prišli na Key West, do baru, ktorý patril emigrantovi z Čiech. Ten Otovi poskytol prvé ubytovanie na Floride.
Silvestra prežil univerzitný pedagóg v dvoch zamestnaniach. Od rána čistil gril na móle, patriacom miestnemu hotelu, a od večera do ďalšieho rána umýval riady v talianskej reštaurácii. Takto to išlo niekoľko dní, pospať si mohol len jednu-dve hodiny nadránom. Paradoxom je, že si obe zamestnania našiel v jeden deň a v jeden deň ich aj stratil. Nebol však problém nájsť si ďalšie. „Na Floride som bol štyri roky. Väčšinou som si zarábal ako umývač riadu. Za jednu hodinu som zarobil približne toľko, koľko vo Venezuele za celý deň. Človek tam cíti, ako bohatne, ale aj chradne. Potom je zrazu veľa roboty a nie je ani kedy spať,“ hovorí muž, ktorý pracoval na čiastočný úväzok aj na miestnej vysokej škole. Venoval sa tam výskumu rastlinného bodového systému, s ktorým začal už na nitrianskej univerzite. Dokonca si výsledky prihlásil vo Švajčiarsku ako patent.
S trezorom ukradli aj pas
Za svoj najhorší zážitok z Floridy považuje krádež pasu. „Vždy som dbal na to, aby som mal pas v bezpečí, preto som ho uložil u krajana – do trezoru v jeho reštau-
rácii. Americkým policajtom sa stačilo preukázať aj kópiou.“ Keď sa raz skoro ráno, ešte bolo zatvorené, vybral do reštaurácie, čakalo ho prekvapenie. „Videl som dvoch mužov, ako stoja pod budovou (postavená bola na koloch) a zospodu pília motorovými pílami podlahu. Povedali mi, že si robia svoju prácu. Keď som vošiel dovnútra a zbadal som v podlahe dieru, pochopil som. Odniesli trezor a spolu s ním aj môj pas.“ Páchateľov neskôr zadržali, našiel sa aj trezor, Otov doklad však nie. „Mal som tam víza na desať rokov. Z USA som musel cestovať na provizórne papiere, ktoré mi vystavili na našom veľvyslanectve.“
Rodák z Martina zažil na Floride aj jeden hurikán. Prespal ho – počul len silné svišťanie a ráno videl na dvore polámané konáre. „Až na tie hurikány je tam radosť byť bezdomovcom. Teplo je vyriešené, aj strava – buď si chytia rybu, alebo sa idú najesť do charity. Čo ma prekvapilo, mnohí trávia čas čítaním kníh vo verejnej knižnici,“ hovorí Oto Malý, ktorý však bezdomovcom nikdy nebol. Nikdy neuvažoval ani nad tým, že by navždy zostal na Floride - ťahalo ho to domov.
Ťahanica o bankovky
Jeho najnovším snom je Kuba: „Láka ma tam príroda. Rád by som si tiež pozrel, kde žil Heming-
way po svojom „úteku“ z Floridy. Ale len ako turista, určite by som na Kube nechcel žiť dlhšie,“ konštatuje Nitran. Keď pracoval ako umývač riadu v reštaurácii U Hemingwaya, stretol viacerých ľudí, ktorí poznali tohto spisovateľa osobne. Porozprávali mu o ňom vedľa zaujímavých vecí, ktoré doteraz neboli zverejnené. Napísal o nich vo svojej knihe Peklo v raji. „Jej obal pôsobí trochu špinavým dojmom. Grafici ho navrhli zámerne tak, pretože román je hlavne o peniazoch, a tie sú často špinavé. Na obale je roztrúsených trinásť falošných miliónových dolárových bankoviek. Problémom bolo, že grafici mi ich predlohu nechceli vrátiť. Na obzore sa črtala „ťahanica“ o falošné miliónové bankovky, ktorých nominálna hodnota je nulová,“ dodáva s úsmevom autor.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  3. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  4. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  2. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  3. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  4. Magazín SME Ženy už v predaji
  5. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  6. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  7. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  8. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  9. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  10. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 440
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 645
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 739
  4. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 304
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 026
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 15 519
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 412
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 12 231
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 344
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 238
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Záujem o testovanie majú v Močenku aj ľudia nad 65 rokov. Pri 100-percentnej účasti rátajú so 4-tisíc testovanými

Priebeh testovania bude možné sledovať aj prostredníctvom online kamier na webe obce.

Ilustračné foto.
Spisovateľka Marta Fartelová.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Počet infikovaných zamestnancov nitrianskej nemocnice opäť narástol

Činnosť ambulancií nie je obmedzená. Operujú len akútne stavy a onkologických pacientov.

Triážna unimobunka je pred chirurgickým pavilónom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Primátor Hattas: Situácia je v Nitre veľmi kritická, chýbajú lekári

V pätnástich dedinách budú testovať len jeden deň.

Už ste čítali?