20. dec 2005 o 20:34
Z nížiny južného Slovenska sa dostal na najvyšší bod Európy
O Veľkých Lovciach neďaleko Nových Zámkov sa hovorí, že ležia v „bombovej jame“. Okolie síce nie je typickou nížinou, napriek tomu má od európskych veľhôr dosť ďaleko – zemepisne i výškovo. Martin Bujna chodieval s otcom do okolitých lesov, do hôr sa však
Martin mal už od malička prístup k počítaču. IT oblasť ho „chytila“, po skončení gymnázia v Šuranoch zaal študova na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave, momentálne je poslucháom 4. roníka odboru softvérové inžinierstvo na Fakulte informatiky STU. Na univerzite našiel alších priateov, ktorých koníkom je vysokohorská turistika, niektorí sú horolezci. Preliezol s nimi okrem Vysokých Tatier aj Západné Tatry – Roháe, bol v Malej Fatre, Slovenskom raji. Postupne si dokupoval vybavenie a, samozrejme, získaval skúsenosti.
„Kamaráti boli pred rokom v Pyrenejach, tento rok znovu plánovali výpad do vyšších hôr, ako máme na Slovensku. Tentoraz som bol rozhodnutý prida sa k nim, hoci ešte nebolo jasné, kam pôjdeme. Na jar sme si s kamošom sadli a padol návrh: Mont Blanc. Bol to môj sen, zdalo sa mi to také vzdialené. Hovorieval som si: až raz budem veký, možno... A zrazu to bolo tu!“
Zaali zisova všetky dostupné informácie. Hodiny presedeli za internetom, hovorili so známymi. Na Mont Blanc sa vydala overená partia z Pyrenejí: Mišo a Peo zo Žiliny, Pao z Oravy a Martin Z Vekých Loviec.
Mont Blanc je síce najvyšší vrch v Európe (4807 metrov), ale je relatívne dostupný. Výstup nie je vemi technicky nároný ani extrémne nebezpený – ide vlastne o adovcovú vysokohorskú turistiku. Napriek tomu lovek musí ma riadnu výstroj a výzbroj, inak v takýchto horách hazarduje. Nutná je, samozrejme, dobrá obuv, kvalitné nepremokavé a vetruvzdorné obleenie, alej teleskopické paliky, maky, a cepín (akan). Aj ke sú na trase vysokohorské chaty, nie vždy sa tam dá prespa, preto do výbavy patrí aj stan, teplý zimný spacák a vari. Pri pochode po adovci hrozí, že lovek spadne do adovcovej trhliny. Za nepriaznivých podmienok sa skupina istí tak, že sa všetci naviažu na spoloné lano. loveka v prípade pádu do trhliny ostatní vytiahnu. Pri výstupe do väších nadmorských výšok je nutná aklimatizácia.
„Prvé dva dni sme strávili nad švajiarskym Zermattom, ako aklimatizanú túru sme si zvolili výstup na 4164 metrov vysoký Breithorn. Bolo to úžasné, poas celého výstupu sme sa pohybovali v tesnej blízkosti majestátneho Matterhornu – ná-rodného symbolu Švajiarska,“ pokrauje Martin Bujna. „Ke sme prvýkrát nocovali vo výške nad 3000 metrov, chalani z partie mali problémy – nespavos, bolesti hlavy, lovek sa cítil ako „po opici“. Myslím, že keby sme aklimatizáciu neabsolvovali, Blanc by sme nepokorili. Ke sme sa vrátili do francúzskeho Chamonix, nebolo práve najlepšie poasie. V neistote nás utvrdzovali aj udia, vracajúci sa z výstupu – teda ich rozporuplné rozprávania o túre. Našastie predpove poasia na alšie dni bola dobrá.“
Výstup rozdelili na 3 dni. Prvý de sa dostali na chatu Tete Rousse vo výške 3167 metrov. Stále bolo zlé poasie – pršalo, hore snežilo, naveer sa našastie poasie zlepšilo. Ráno budíek pred štvrtou, aby sa stihli prichysta a vyrazi za svitania. Najažší úsek – 650 výškových metrov v namrznutých skalách – zvládli za 2,5 hodiny. Bola potrebná maximálna opatrnos, niekde bola trasa istená fixnými lanami. Lano na vzájomné naviazanie lenov výpravy, našastie, nebolo potrebné použi. Poslednou zastávkou bola chata Gouter, postavená na skalnom brale vo výške 3817 metrov. Po krátkom oddychu si obuli maky a vyrazili.
„Po nekonenom šliapaní sme sa o 14.00 h zastavili na vrchole. Posledné stovky výškových metrov boli naozaj ažké, už po pár krokoch musel lovek zasta a oddýchnu si. Ale dokázali sme to! Stáli sme na vrchole, objímali sa a boli šastní. Fúkal silný vietor a bolo naozaj zima – a to sme mali ideálne poasie, urite to bol jeden z najkrajších dní sezóny. Vrcholové foto, telefonát domov, aby sa mohli teši spolu so mnou a pomaly sme zaali zostupova. Zostup až po Gouterku bol, samozrejme, ovea rýchlejší a jednoduchší ako výstup. Na Tete Rousse sme dorazili o-kolo 20:00, unavení a zniení, ale šastní. alší de sme si oddýchli a za pár hodín sme zišli až do Chamonix.“
Ako tvrdí Martin Bujna, o výstup na Mont Blanc sa môže pokúsi prakticky každý, kto si trúfa. Netreba žiadne povolenie, nie je povinný sprievod horského vodcu. Predpokladom je dobrá fyzická kondícia, výbava a skúsenosti s pohybom v horskom teréne. Kto má prechodené Tatry a nerobí mu problém vyjs napríklad na Rysy, zdolá aj Mont Blanc. „Chceli by sme sa v budúcnosti dosta ešte alšej a vyššie. Jasné, že to záleží aj od financií a voného asu, takže nepredbiehajme. Hoci som bol na Mont Blancu, aj na Slovensku je ešte vea pekných miest, kde som nebol. A kráse a aru Vysokých Tatier sa máloo vyrovná,“ uzatvára študent z nížiny južného Slovenska, ktorý stál na „streche Európy“.Autor: bm
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
