ala veliteľov príhovor, večerala halászlé a tešila sa zo slniečka a dvadsaťstupňových teplôt.
Vojačka odletela na Cyprus ešte v septembri, na ostrovnom štáte pôsobí vo funkcii materiálnej účtovníčky logistiky. Pridala sa tak k stovkám vojakov Organizácie spojených národov, ktorých úlohou je najmä zabezpečiť pokoj v nárazníkovej zóne ostrova dlhej asi 180 kilometrov.
Vychutnať si naplno obdobie Vianoc jej neumožňovali povinnosti a skutočnosť, že kým na Slovensko počas sviatkov dorazila zima a krajina zápasila s fujavicou a prívalmi snehu, na Cypre teploty dosahovali dvadsať stupňov a obyvatelia sa pokojne prechádzali v krátkych tričkách. Že sa blížia Vianoce si Soňa uvedomila, až keď v meste Famagusta sem-tam uvidela soba či Mikuláša. So zháňaním darčekov vojaci veľa problémov nemali – ešte pred sviatkami si všetci vyžrebovali „svojho“ vojaka, ktorému kúpili darček. Pri takomto systéme si aspoň mohli byť istí, že každému z nich sa niečo ujde. Určenú mali aj sumu, ktorú mohli na darček minúť. Obdarovať viacerých kolegov a kamarátov z misie však zakázané nebolo.
Pred Štedrým dňom vojaci zdobili stromčeky a dokupovali posledné darčeky, pripravovali vianočné stoly, na ktoré putovala tradičná kapustnica s mäsom a hríbmi, nechýbalo však ani halászlé. V druhom chode vojakom na taniere servírovali majonézový šalát, vyprážané filety a pečené ryby na prírodný spôsob. Veliteľ jednotky mal príhovor, farár dal vojakom požehnanie. „Spoločne sme sa pomodlili, hrali sa koledy. Keďže nás bolo asi sto, predsa len sa nezachovalo to čaro, ktoré každý z nás cíti, keď je počas Vianoc v kruhu rodiny medzi svojimi najbližšími,“ dodáva Soňa.
