porodila syna Jožka vo svojej izbe. Sanitka dorazila po trojhodinovej jazde z Levíc dve minúty po pôrode.
Pôrod pred termínom
Rodina Karvaiovcov bola v očakávaní príchodu ďalšieho člena, ktorý mal k malej dcérke pribudnúť začiatkom januára. „Termín som mala stanovený na 9. januára. V stredu 28. decembra som bola v poradni, kde ma ubezpečili, že to nevyzerá na pôrod. Posledné dni mi ale stvrdlo bruško a začala som mať bolesti,“ spomína Naďa Karvaiová. Vtedy ešte netušila, za akých okolností privedie na svet svoje druhé dieťa.
Ondrejovce odrezali
snehové záveje
„Keď som v stredu ráno vstala a videla som, že sneh nám siaha po plot a stále sneží, pomyslela som si, len aby to nebolo dnes. Okolo druhej popoludní som ale začala mať bolesti, preto sme volali na číslo 112 a žiadali sme poslať k nám do Ondrejoviec sanitku. Odpoveď bola, že príde do polhodiny. Polhodina sa nakoniec natiahla na niekoľko hodín,“ pokračuje v rozprávaní dnes už šťastná dvojnásobná mamička. Keďže sanitka stále neprichádzala a dieťa sa hlásilo na svet, volali znova. Ženský hlas odpovedal, že poslali sanitku aj z Levíc, aj zo Želiezovce, ale nevedia sa do Ondrejoviec dostať kvôli snehovým závejom na cestách.
„Jedna uviazla v kolóne áut pri Kalnej nad Hronom. Starosta obce zalarmoval družstvo, odkiaľ poslali traktor na odhŕňanie snehu. Náš sused na vlastnom traktore krúžil po našej ulici a odhŕňal sneh, aby sa k nám vedela dostať sanitka. Ale tá stále neprichádzala. Nakoniec nám napadlo zavolať Katku Ivankovú a Mariku Juhászovú, ktoré sú zdravotné sestry a bývajú v dedine. Keď prišli a spýtal som sa, či už boli pri pôrode, krútili hlavou,“ hovorí Jozef Karvai, po ktorom dostal meno aj synček.
Lekárka dávala
inštrukcie cez telefón
Napriek tomu, že privolané zdravotné sestry poznali pôrod len z literatúry, zvládli ho lepšie ako na výbornú. Pochvalne sa o ich odvedenej práci vyjadrila aj lekárka Klaudia Zuzčáková, ktorá mala v ten deň službu v levickej pôrodnici. S ňou konzultovali priebeh pôrodu telefonicky. „Spojenie sa nám päťkrát prerušilo, ale nakoniec všetko dobre dopadlo. Cez mobil mi opisovali priebeh pôrodu a ja som im dávala inštrukcie, čo majú robiť. Celé to bolo ako v 19. storočí, keď ženy rodili doma. Zohriali si vodu, nožničky na prestrihnutie pupočníka dezinfikovali nad plameňom, pripravili a nahriali oblečenie pre bábätko. Keď mamička nevedela dieťatko poležiačky vytlačiť, poradila som, aby tlačila v podrepe pri posteli, a potom si ľahla. Nakoniec sa to podarilo a všetko dobre dopadlo. Šťastie bolo, že pôrod bol bez komplikácií a nedošlo k väčšej strate krvi,“ spomína na nezvyčajný priebeh pôrodu lekárka.
Jozef VI.
„Všetko to bolo provizórne, ale Katka a Marika si zachovali chladnú hlavu, nedali na sebe nič badať. Jožka napríklad zabalili do plachty, ktorá bola pripravená pre dcéru do škôlky, ale vtedy bola práve poruke. Šnúrku na uviazanie pupočníka vytiahli z čiapky, ktorú mal medvedík,“ opisuje paradoxy Jozef Karvai.
„Porodila som o pol šiestej podvečer. Dve minúty po pôrode dorazila sanitka. Spolu so synom ma naložili len tak, ako som bola - v tričku - a zakryli. Cesta do levickej nemocnice trvala dve hodiny. Teraz je už všetko v poriadku, Jožka už kojím. Trošku má obrátené dni, takže cez deň spí a v noci je hore,“ dodáva šťastná mamička.
V záznamoch, ktoré vypísali v nemocnici stojí, že Jozef Karvai sa narodil 30. decembra, vážil 3,3 kilogramu a meral 49 centimetrov. Napriek tomu, že sa narodil v dome starých rodičov v Ondrejovciach, do kolónky miesto narodenia si oficiálne bude písať Levice. „Vôbec to nevadí, hlavné je, že sú spolu s manželkou zdraví. Za to musíme poďakovať Katke Ivankovej, Marike Juhászovej a lekárke Klaudii Zuzčákovej,“ dodáva čerstvý otec syna Jožka, ktorý je šiestym v poradí v rodine Karvaiovcov.
