Z ich odpovedí vyberáme.
„V osobnom živote by som si pre celú rodinu želala najmä zdravie, lebo už nám dosť chýba. Ďalej by som synovi želala, aby si čím skôr našiel prácu. V Atómových elektrárňach v Mochovciach prišiel kvôli znižovaniu stavov o mies-
to. Spoločne s manželom sme už na dôchodku, ale mladí to dnes nemajú vôbec ľahké. Mrzí ma tiež, že Vráble nie sú okresným mestom. Nedávno som bola v Nitre vybavovať občiansky preukaz a čakala som tam štyri hodiny,“ poukázala na jeden z problémov Valéria Roháčová. Dodala, že kedysi sa podobné veci bežne vybavovali priamo vo Vrábľoch a ľudia nemuseli toľko cestovať. V meste jej chýba väčšia konkurencia v oblasti opravy obuvi či odevov.
„Želala by som si, aby sa zlepšila životná úroveň obyvateľstva. My obyčajní robotníci to nemáme vôbec ľahké. Robím na povrchovej úprave kovov ako galvanizérka. Rada by som sa už konečne dožila tých sľubovaných vyšších platov. Pokiaľ ide o samotné Vráble, v meste sa mnohé zmenilo k lepšiemu. Aspoň to je potešujúce,“ odpovedala nám na otázku Alena Róžová.
„Nemáme tu žiadnu poriadnu reštauráciu, kde by sa dalo zorganizovať príjemné rodinné alebo iné spoločenské posedenie,“ dodala Katarína Hoppanová. Aj ona poukázala na nízke platy. Ona a manžel nezarábajú viac ako desaťtisíc korún. Pritom majú 18 a 19-ročných synov, ktorých by radi dali študovať na vysoké školy. Nevedia si však predstaviť, ako sa im to za takýchto podmienok podarí.
