Písal sa rok 2002, keď slovenský bádateľ Slavomír Chren z Nových Zámkov ponúkol našej redakcii na uverejnenie rozlúštenie ešte tajomnejších piktogramov zo svetoznámeho „disku“ z Faistu. Sám o tom hovorí: „Uplynulo dosť času, aby sa historici (nielen naši, ale aj zahraniční) vážne zamysleli nad mojím riešením. Rozoslal som materiály do viacerých štátov, no vedecké celebrity zatiaľ mlčia. Vyjadrenia prostredníctvom médií nepovažujem za hodné povšimnutia. Ak renomovaní odborníci bez náležitej analýzy povedia, že rozlúštenie môže, ale nemusí byť správne, pretože je iba vecou interpretácie, mám z nich zmiešané pocity. Pritom rozlúštené piktogramy poriadne nepreštudovali a viacerí dokonca ani nevideli.
Aby som dokázal správnosť svojho riešenia, dal som si tú námahu - našiel som gemy (pečatidlá) a ich odtlačky, kde sú použité nielen znaky z „disku“, ale aj ďalšie, a pokúsil som sa ich hodnotu preniesť do dnešného jazyka. Výsledkom môjho snaženia je, že najtajomnejšie písmo starých Kréťanov z 18. – 17. storočia pred naším letopočtom prehovorilo.
Je úchvatné dozvedieť sa napríklad, kto bol ich vlastníkom. Imponovalo mi, ako tvorcovia gem dokázali vyjadriť funkciu majiteľa. Každého vlastníka označujú slovom ON alebo ONA. Najviac mi dal zabrať odtlačok gemy , kde sú len dva piktogramy (5 rovnakých krúžkov + 1 odlišný znak). Jeho tajomstvo sa ukrývalo v piatich slovách v kombinácii so slabikou PU. Majiteľ gemy podľa môjho prekladu „vždy zaháňa stádo večne vysokou horou“ – dnes by sme ho nazvali pastierom. Vysoké postavenie (vzhľadom na kvalitu svojej gemy) dosiahol majster staviteľ TUKTHE THEGE, respektíve majster kováč (brusič) TUK THEGE. Zaujímavosťou bolo, že najskromnejšie pečatidlo mal „ten, čo učí“ – DIDUCHE, čiže učiteľ. Podľa toho už vo vtedajšej dobe, podobne ako teraz, to učitelia nemali ľahké. No aj v tejto profesii existovali rozdiely. Gema toho, „čo učí plavbe“ - DIDUCHE NUTHA - vyniká nielen veľkosťou, ale aj nádherným vypracovaním. Majiteľ pravdepodobne patril k elite kráľovského dvora, čo by zodpovedalo doterajším poznatkom o preferovaní tých, ktorí sa zaslúžili o krétsku nadvládu na mori. Krásnu gemu mal aj „oprávnený obetovať býkov“ - KURAJ BUTUDE, čo mohol byť vzhľadom na dôležitosť a tradíciu jedine veľkňaz.
Podobnými rozlúšteniami by som mohol pokračovať ďalej. Že sú správne, nepochybujem, podobne, ako nemám pochybnosti o správnosti rozlúšteného záznamu na „disku“ z Faistu. Pohroma, ktorú v roku 1645 pred naším letopočtom zachytil neznámy tlačiar, tiež prispela k potvrdeniu môjho názoru, ktorý sa týka ostrova Knóssos.
Ruiny, ktoré tu odkryl A. Evans, sú pozostatkami najmladšieho paláca, ktorý postavili po katastrofe. Predtým na jeho mieste stáli len budovy hodnostárov a služobníkov. Svedčia o tom nájdené pečatidlá s popisom práce, ktorú majitelia vykonávali. Sídlo Kréty 18. – 17. storočia pred Kristom, dobudované kráľmi Mínom, Deukaliónom a Idoméneom, sa nachádzalo juhozápadne, približne dva kilometre od terajšieho. Už vyše tri a pol tisícročia čaká na vzkriesenie. Prípadný nález klenotu a pýchy staroveku potvrdí všetky objavy, ktoré som urobil pre vyriešenie najväčšej záhady dejín,“ uzatvára bádateľ Slavomír Chren z Nových Zámkov.
