y. Učitelia s ním nemali žiadne problémy. Bavila ho matematika a účtovníctvo, teda predmety, ktoré mnohým iným veľa nehovorili. Kamarátov mal tiež veľa, bol to spoločenský typ. Nebol utiahnutý a so všetkými sa vedel porozprávať, poznalo ho mnoho ľudí v našom veku,“ spomína na Róberta spolužiačka zo strednej školy. „Jeho snom bolo stať sa vojakom. Vedel, že chce ísť študovať do Liptovského Mikuláša za vojaka a za svojím cieľom si aj išiel,“ hovorí. Spomína si aj na stretávku po piatich rokoch, ktorú mali v septembri 2004. „Všetkých nás správa o Róbertovej smrti šokovala, ja aj ďalší jeho kamaráti sme z toho zdesení.“
Ako slušného človeka označuje Róberta 15-ročný sused Michal Barta. „Dalo sa s ním pozhovárať, hovorili sme o mnohých veciach, ale o vojenskej misii nie. Najčastejšie o športe. Róberta bavil najmä hokej, pravidelne sledoval zápasy severoamerickej hokejovej ligy. Niekoľkokrát si so mnou a kamarátmi prišiel na ihrisko hokej zahrať. Rád mal aj prírodu a zbožňoval zvieratá,“ vraví Michal.
Róbert Tulipán mal 25 rokov a bol slobodný.
